Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

30. Kapitola - Právoplatne férske nevesty...

Sedela som na posteli a sledovala Jacea, ktorý sa prechádzal popred okno, študujúc papiere, ktoré práve držal v ruke.

„Dobré ráno," prehovorila som, upozorňujúc na seba a Jace sa ku mne otočil a usmial sa.

„Dobré ráno," podišiel k posteli a nahol sa ku mne, aby mi vlepil pusu na čelo.

„Mala by si ísť do svojej izby, už ťa tam čakajú slúžky," žmurkol na mňa a ja som ustrnula uprostred pohybu.

„S-slúžky?" opýtala som a sledovala ako sa zamračil na papiere a potom na mňa znova pozrel. Chmáry, ktoré mu dovtedy zdobili čelo, rýchlo zmizli a nahradil ich smiech.

„Slúžky. Sú tam už asi hodinu. Síce to nie je neslušnosť, ale myslím si, že im je to už trochu nepríjemné."

„Prečo si ma nezobudil?" opýtala som sa, prebehujúc k dverám a naťahujúc sa po kľučke. Skôr, než som sa jej však stihla dotknúť, ma okolo pásu schmatli dve silné ruky a stiahli k sebe. Prekvapene som zapišťala, keď sa moje nohy odlepili od zeme a ja som ako malé dieťa, ostala sedieť na Jaceových rukách.

„Jace, na toto vážne nemáme čas," povedala som nesúhlasne a on sa usmial.

„Viem, ale protiví sa mi dívať na to, ako beháš po studenej zemi. Bosá," dodal, aby som nemohla nič namietať. Jace sa len samoľúbo usmial a bez ďalších slov ma odniesol do mojej izby, kde už stáli zoradené slúžky, dívajúc sa na nás s rovnakým úsmevom, aký sa zračil na Jaceovej tvári...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Slečna Reedová, sedťe prosím rovno," poprosila ma Judys, keď som sa nervózne pomrvila na stoličke a hrebeň v jej rukách narazil na nezničiteľnú guču.

„Prepáč," ospravedlnila som sa a do mojej izby vošla Deianaq, nesúc mi raňajky.

„Cohea, choď prosím napustiť vaňu a prichystať pár šampónov. Chomia, prichystaj prosím ťa šaty. Na stole je papier, kde máš napísané miery," korigovala ich Judys a ja som ju s údivom počúvala.

„Áno madam," prehovorili mladučké slúžky a ponáhľali sa splniť jej rozkazy.

„Už je to v poriadku. Prosím, najedzte sa," prisunula predo mňa tácku Deianaq.

„Ďakujem," zobrala som si z taniera hrianku a sledovala Judys, ktorá chvatne posteľala posteľ a upravovala plachtu, ktorú sa mi podarilo celú skopať na zem. Ozodbné vankúšiky, ktoré zdobili posteľ, nedopadli o nič lepšie. Ležali porozhadzované po celej miestnosti ako po výbuchu sopky.

„Dáte si džús, slečna?" opýtala sa ma Deianaq, ktorá stála vedľa mňa a pozorne sledovala každý môj pohyb. Nemo som prikývla a sledovala, ako mi do menšieho pohára naliala pomarančový džús.

„Prosím," podala mi ho a ja som ho na ex vypila.

„Je výborný," prehovorila som, dojedajúc druhú hrianku a postavila som sa.

„Nie ste ešte hladná, či smädná?" opýtala sa ma Deianaq a ja som nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Cohea! Je už kúpeľ pripravená?" zakričala Judys a z kúpeľne vykukla hlava, prikyvujúca na súhlas.

„Áno, madam."

„Poďte slečna, nech Vás dáme do poriadu," posúrila ma Judys do kúpeľne.

„Ja... Zvládnem sa okúpať sama," namietla som.

„V poriadku, ale nebudťe dlho," upozornila ma Judys a Cohea sa šikovne prešmykla okolo nej, pratajúc sa vonku. Keď sa dvere s tichým ťuknutím zavreli, uľahčene som si vydýchla a prešla k vani, do ktorej som skusmo namočila jednu ruku. Voda bola príjemne teplá. Zhodila som zo seba oblečenie a v rýchlosti vošla dnu, aby som sa zbavila zimomriavok, ktoré mi okamžite povyskakovali na rukách. Horúca voda, mala na moje svaly, priam blahodárny učinok. Všetko boľavé a stuhnuté, razom povolilo. Všetky myšlienky sa rozplynuli a zmenili na paru, ktorá bola všade navôkol mňa. Viečka mi unavene klesli nadol a započúvajúc sa do tichého žblkotania vody, som sa nechala ukolísať do ľahkého spánku...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Ste prekrásna, slečna Reedová," rozplývala sa nado mnou Chomia, kým mi Deianaq upravovala vlasy a Judys sa uisťovala, že sú šaty poriadne zašnurované.

„Chomia, prosím. Rob niečo užitočné," poprosila ju mierne podráždená Cohea, ktorá stála bokom a dívala sa na šikovné ruky Judys a Deianaqy.

„Hotovo, slečna," prehovorili zborovo a ustúpili odo mňa, aby som sa mohla vidieť v zrkadle. Prekvapene som sa nadýchla, keď som konečne zbadala svoj odraz. Dievča s bielymi vlasmi, v ktorých boli striedavo vpletené fialky a snežienky. Azúrovo-modré šaty, prechádzajúce do slabo fialovej a oči, ktoré mali mačací pohľad. Tajomný, nebezpečný a plný záhad. Akoby, sa cez ne ťahal závoj.

„Ďakujem Vám. Je to skutočne
fascinujúce," poďakovala som sa.

„Neďakujte, len sme zvýraznili to, čo ste Vy schovávali," odpovedala Judys a mávla rukou. Na dvere sa ozvalo zaklopanie.

„Princ Jace! Už je tu!" vypískla Chomia, ktorá práve pribehla od dverí.

„Chomia!" ohriakla ju Judys a Chomia nevinne mykla plecami. Judys si povzdychla a pokrútila nad ňou hlavou.

„Podťe, slečna," položila mi ruku na chrbát a jemne ma potisla dopredu.

„Je neslušné, nechať čakať princa," dodala Deianaq a ja som pridala do kroku a počkala som, kým mi otvoria dvere.

„Vaša dáma, už je pripravená," počula som Judys, ktorá ma šla ohlásiť a hneď nato, som prešla cez prah dverí. Na chodbe sa okrem Jacea nachádzal aj princ Kit. Obaja na sebe mali obyčajné čierne smokingy, ktoré im zvýrazňovali postavy, poukazujúc na svaly, ktoré boli výsledkom neustáleho a pravidelného tréningu.

„Páni," obdivne zapískal Kit a Jace ho spražil pohľadom.

„Správaj sa, Kit!" zasipel na neho a ja som sa usmiala.

„A to som chcel len zložiť kompliment, svojej budúcej švagrinej," nevinne sa usmial a Jace otrávene pretočil očami.

„Bude lepšie, ak pôjdeme. Skôr, než ti upravím fasádu," prehovoril Jace, chytil ma za ruku a potiahol z miesta.

„Tou fasádou, si myslel motýlika, však Jace?"

👑🖤🖤🖤🖤👑

V Spoločenskej miestnosti už boli všetci, teda až na nás troch.

„Ách, už ste tu. Prosím, sadnite si," prehovorila kráľovná a ukázala na voľné kreslá. Všetci traja sme sa usadili a ja som sa upokojujúco usmiala na Alice, ktorá bola bledšia, než zvyčajne. Úsmev mi opatrne opätovala, znova upierajúc pohľad na kráľovnú.

„Som rád, že konečne poznávam nevesty svojich synov. A moje budúce dcéry," usmial sa kráľ, sediac za mohutným mahagónovým stolom. Atmosféra v miestnosti trochu povolila, aj keď stále nad nami vyselo badateľné napätie, ktoré potvrdili nasledujúce slová.

„Uznanie Titulu, je prvý krok k tomu, aby ste sa stali skutočnými princeznami. O tom, že Vám tento titul patrí, budete musieť presvedčiť všetkých v tomto hrade a aj mimo neho. Verím, že ma nesklamete. Moji synovia, Vám však zatajili jednu vec. Nemajte im to za zlé. Sám som ich o to požiadal. Uznanie Titulu je formalita, ktorá zo sebou nesie jednu podstatnú cerémoniu. A to je Ceremónia Znovuzrodenia, ktorou musíte prejsť, v deň svadby..."

„Ceremónia Znovuzrodenia?" neovládla som sa a kráľ si povzdychol.

„S prijatím titulu, prijímate svoj nový život, ktorý privítate na Ceremónii Znovuzrodenia, ktorá sa koná ešte pred svadbou. A musí sa konať. Aby si Vás moji synovia mohli vziať, musia z Vás spraviť férky..." dopovedal a mne sa zahmlilo pred očami...

Vuaĺá, koniec. Všetko pekné raz skončí a nahradí to krutá realita. Presne ako u Saiorse. Sen, sen, sen, nočná mora, výkrik a prebudenie. No, ale čo narobíme. Nebojte, ešte Epilóg. A potom sa vrhnime na nové dobrodružstvo. Sľubujem, že to bude akčnejšie... Má byť aj prečo 🙏😂😂

S pozdravom Vaša Harley 🐺💙