Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

6. Kapitola - Iba slúžkami...

Skutočnosť, prečo sme na hrade, som nevedela. Ale silne som pochybovala, že je to preto, pretože potrebujú slúžky. Muselo za tým byť predsa niečo viac. Alebo sme boli skutočne iba slúžkami? Tak, či onak, bolo to jedno. Hlavné bolo to, že žijeme a sme spolu. Ako podotkla Deborah. Po rýchlej audiencii u kráľovnej, ktorá nám vysvetlila pravidlá, ktoré máme dodržiavať a režim, ktorý nesmieme porušiť, nás odviedli do izieb.

„Nemám z tohto miesta dobrý pocit," povedala Alice, keď fér v uniforme potichu zavrel dvere.

„To nikto, Alice," odpovedala Sophie a prešla k oknu.

„Niečo mi na celej tejto veci, nesedí," zamumlala si popod nos.

„Je to dôvod nášho únosu, však?" ozvala sa Cat, sediac na jednej z postelí.

„Slúžok tu majú dosť. A navyše, sú silnejšie ako my," povedala Deborah. Sophie na mňa pozrela a v lieskovo-orieškových očiach, sa jej zalesklo.

„Saiorse, netušíš náhodou, prečo sme tu?" Pokrútila som hlavou.

„Je pravda, že som deň pred únosom, prezrela celú otcovu pracovňu. Ale nenašla som nič, čo by dávalo tejto situácii zmysel. Teda až na ten papier..." zamrmlala som potichu a zamračila sa.

„Aký papier?" opýtala sa Shopie a podišla ku mne so zvedavosťou v očiach.

„Nejde o to, aký to bol papier, ale o to, čo sa na ňom písalo. Možno to nebolo nič dôležité, ale bolo tam napísané Tisíci rok."

„Tá detská rozprávka?" ozvala sa Cat a spýtavo nadvihla jedno obočie.

„Je to legenda, Cat. A v každej legende je kúsok pravdy," povedala Alice a na čele sa jej objavila vráska.

„Samozrejme, Alice, milovníčka legiend. Dovoľ mi, pripomenúť ti, že nikto nevie, ako sa tá legenda končí. Druhý zväzok pergamenu, ten, na ktorom bol koniec, zhorel pred stovkami rokov. Teraz sa tie konce, len vymýšľajú a dotvorujú, aby pôsobili vierohodnejšie," prekrútila očami Cat.

„Na to, že je to len nejaká zabudnutá a stratená legenda, je v nej, až príliš pravdy," prehovorila Deborah a spražila Cat pohľadom.

„A akej pravdy, prosím ťa?" pretočila očami Cat.

„V legende sa hovorí o zozname. Zozname, ktorý rozhoduje o osude piatich dievčat, ktoré jedného dňa zmiznú. A čírou náhodou, zmiznú všetky. Len v iných častiach dňa," poviem zamyslene.

„Všetko z tej legendy sedí. Ešte aj počet dní," prehovorí Alice.

„Záhadou však ostáva, ako sa naša legenda končí," povie Deborah rozhodne.

„Každá z nás, počula tú legendu, hádam milión krát. Ak nie viac. Ale stále v inej verzii. Ako chcete nájsť, tú skutočnú? Veď všetko, je už tak pomotané a pomenené, že ani najstarší členovia našej dediny, by vám nevedeli povedať, či aspoň jedna verzia je blízko tej skutočnej," povie Cat a netrpezlivo klopká nohou o zem.

„Aj oni sú primladí, aby poznali pravdu," vyhlásim.

„Požiar, ktorý zničil väčšinu dokumentov, bol dávno. A ešte aj on samotný, je zdokumentovaný, ako história nášho okrsku."

„To je pravda," podotkne Deborah.

„Môj dedo raz povedal, že všetko, čo je zdokumentované v našej knižnici, už nemá nikoho, kto by si na to pamätal. Takže z toho vyplýva, že ani dokumenty nemusia byť dôveryhodné."

„Och, Deborah. Je samozrejmé, že si na to už nikto nepamätá, keďže všetci, ktorí by si na to pamätali a zažili to, sú už dávno na nebesiach. Ale sú ľudia, ktorý o tom počuli," podotkne Cat.

„Áno, ale ak si ich k sebe zavoláš a požiadaš ich, aby ti povedali ako sa to skutočne stalo, nedozvieš sa pravdu. Výpovede sa nebudú zhodovať a fakty tiež nie. Ľudia sa nikdy nepozerajú na vec, z rovnakého uhla pohľadu," pokrútila som hlavou.

„Každý sa na vec pozerá z iného uhla. Každý to počul inak," prehovorí Sophie a posadí sa vedľa Cat.

„Uf, už ma z toho bolí hlava. Takže si to zhrňme. Nemáme nič, však?" povie Cat, masírujúc si spánky.

„Nie, nemáme nič," šepnem, „a obávam sa, že je toho ešte menej ako nič," skloním hlavu a pozriem na Aelfthrytha, ktorý mi pohľad opätuje. Jeho modré oči, ma starostlivo sledujú.

„Čo teda budeme robiť?" opýta sa Alice, ustráchane.

„To, čo od nás očakávajú, Alice. A ešte oveľa viac. Oči a uši na stopkách, dámy. Som rozhodnutá zistiť, o čo tu skutočne ide a dúfam, že mi pomôžete," poviem a každej venujem krátky pohľad, ktorým ich vyzývam k činu. Všetky súhlasne prikývnu.

„Dobre, teda. Myslím si, že teraz asi bude najlepšie, ak si pôjdeme ľahnúť. Niečo mi vraví, že budeme potrebovať veľa síl."

S týmito slovami sa presuniem k svojej posteli a ľahnem si. Aelfthryth ma potichu nasleduje, líhajúc si na koniec postele. Až teraz si uvedomujem, aká som unavená. Zavriem oči a nechávam sa vtiahnuť do tmy...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Vážne si začínam myslieť, že sme tu len ako slúžky," sykne Cat, keď vešiame prádlo.

„Upokoj sa, Catherine. Niekto, ťa môže začuť," upozorním ju a pokračujem vo vešaní prádla.

„Drahá Saiorse. Je mi to úplne fuk. Vidíš, čo mám oblečené?" povie a zatočí sa v čiernych šatách s bielou zásterou, ktorú dotvára biela čiapočka na hlave. Uniforma slúžky.

„Žeby uniformu, Cat?" skonštatuje sucho Deborah, ktorá sa ticho vynorí vedľa mňa.

„Nejde o uniformu, Deborah. Ale ide o to, aká uniforma to je!" skríkne.

„Myslíš uniformu pre slúžky, Cat? Nechápem, prečo tak šalieš. Máme ju na sebe všetky a žijeme," prekrúti očami Deborah. Cat si odfrkne.

„Vám, to je možno jedno. Ale, mne nie. Rozhodne, mne nie," nesúhlasne krúti hlavou.

„Ospravedlňte, prosím, môj výraz, ale... Do čerta, Cat! Upokoj sa! Tu nie si dcérou bohatého obchodníka, ale prostou obyčajnou slúžkou. Férovia, ťa môžu zabiť šmahom ruky a nás tiež. Tak zavri tú svoju chlebáreň a zarovnaj s nami krok! Sú tu aj ďalší ľudia, ktorí z tejto situácie nie sú o nič nadšenejší, ako ty, ale dokážu sa ovládať. Predstav si," štekla som na ňu a Cat sa trocha prikrčila.

„Páni, Saiorse. Toto, by som do teba v živote nepovedala," prehovorí Deborah, s ohromením vpísaním v tvári. Alice sa zasmiala.

„Tak to ju skutočne dobre nepoznáš."

„Som budúca starostka šiesteho okrsku. Teda, aspoň som ňou bola. A ako taká, si myslím, že by som si mala vedieť spraviť poriadok, nemyslíš?" pozrela som sa na Deborah a usmiala sa.

„Vždy budeš starostkou, Saiorse. Pre mňa, áno. Možno ňou nie si v skutočnosti, ale v srdci áno. A v tomto momente si človek, ktorý vedie nás štyri," prehovorí Deborah.

„Ďakujem," poviem a Deborah prikývne.

„Jej Kráľovská Výsosť, kráľovná Victoria, si želá, aby ste Kráľovskej rodine, robili spoločnosť, pri dnešnom obede," prehovorí hrubý hlas, priamo za mojím chrbom a všetky sa vyľakane otočíme. Pred nami stojí fér s blond vlasmi a fialkastými očami.

„Rozumieme. Budeme tam," odpoviem pohotovo. Fér prikývne a odíde.

„Bŕŕ. Ani som ho nepočula prichádzať," šepne Sophie a Alice prikývne.

„A presne preto, si musíme dávať pozor. Sú silní, rýchli a nehluční. To je nebezpečná kombinácia, skutočne veľmi nebezpečná. A teraz poďme, kráľovná čaká," poviem, schmatnem kôš na prádlo a spoločne odídeme zo záhrady...