Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

10. Kapitola - „Slečna Alice, sa nezdá..."

Po ukončení našej rýchlej a dramatickej večere, s predstavením, sme sa s bratmi rozhodli zájsť skontrolovať situáciu v izbe, kde prebývali dievčatá zo šiesteho okrsku. Popravde to však bol nápad našej matky, ktorá trvala na tom, aby sme sa konečne začali správať ako dospelí a riešili vzniknutú situáciu namiesto nich.

„Mohla tam ísť kľudne sama," zamrmlal Laoant, keď sme za sebou zavreli dvere.

„Na tvojom mieste, by som radšej stíchol, Laoant. Naša matka, síce nie je najmladšia, ale sluch jej ešte slúži," povedal Jace s úsmevom na perách.

„Všetko vidí, všetko počuje, všetko vie," šepol som tajomne.

„Až na to s Lordom Wintherom," podotkol Laoant.

„Och, náš milovaný a drahý, Lord Winnie. Vždy to bol slizký had a nevrav, že nie, Laoant. A naši to veľmi dobre vedeli. Len ako každý čakali, kedy sa jeho podliactvo ukáže," vysvetlil som a Jace sa zamračil.

„Vedel som, že je to pokrytec a podliak, ale že zájde až tak ďaleko, že sa pokúsi zabiť obyčajné dievča?" nechápavo pokrútil hlavou.

„Dovoľ mi opraviť ťa, drahý brat. Žiadne obyčajné dievča, ale favoritka, našej drahej mamičky," uškrnul som sa.

„Aká vzácnosť, naša matka, nikdy nemala žiadnu obľúbenkyňu," poznamenal Laoant.

„A nielen naša matka, ale aj polovica ľudí v hrade," dodal som.

„Odkedy je tvrdohlavosť, cestou k našej matke?" opýtal sa Jace.

„A ja som si myslel, že práve ty budeš vedieť na túto otázku odpovedať, Jace," povedal Laoant s úškrnom na perách a ja som sa zasmial. Jace sa chystal niečo odseknúť, ale prerušil ho rozruch, odohrávajúci sa pár metrov od nás.

„Sme na správnom mieste, páni," poznamenal som a všetci traja, sme sa ponáhľali zistiť, čo sa deje...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Čo za rozruch, to otriasa naším hradom?" opýtal som sa dievčaťa so svetlohnedými, až blonďavými vlasmi. To trocha nadskočilo a rýchlo sa otočilo tvárou ku mne.

„Vaše Výsosti," uklonila sa a mne sa tak naskytol fascinujúci výjav, za jej chrbtom. Traja liečitelia, sledujúci tri dievčatá, ktoré sa márne snažia z prahu dverí odtlačiť vrčiaceho vlka, ktorý sa nie a nie pohnúť. Dievča sa narovnalo a frustrovane si kuslo do spodnej pery.

„Len máme... Menšie problémy," povzdychlo si, otočilo sa mi chrbtom a išlo pomôcť ostatným dievčatám a svojim priateľkám, ktoré už pomaly, ale isto, hádzali flintu do žita.

„Pre všetko na svete, Al! Pohni! Sa!" zafučala rusovláska.

„Nechcete pomôcť, slečny?" opýtal sa Ijieury, najstarší a hlavní liečiteľ, s jasnou obavou v očiach.

„Obávam sa, že pomoc od Vás, je práve teraz nemožná. Nechcem byť zlá, ale v tejto chvíli skáče na každého féra, bez ohľadu na to, či spravil niečo zlé, alebo nie," vysvetlila vysoká blondína a zhlboka sa nadýchla.

„Ale... Ďakujeme za Vašu ochotu," usmiala sa a celou svojou silou vrazila do vlka. Malo to ale opačný účinok, než v aký dúfala. Vlk len zavrčal a blondína zvýskla a spadla na zem.

„Oficiálne vyhlasujem, že tento 'vlk', je absolútnou a nespochybniteľnou kópiou, našej Saiorse. Rovnako tvrdohlavý. A rovnako nepoučiteľný," zagúľala na vlka očami a postavila sa.

„A dosť!" skríkla nízka brunetka a prudko sa narovnala. Liečitelia a ostatné dievčatá, vystrašene cúvly.

„Teraz ma dobre počúvaj, Al, pretože sa nemienim opakovať. Ak okamžite neuhneš, garantujem ti, že také peklo, aké ti zo života spravím ja, si ešte nezažil! Nie si jediný, kto sa o Saiorse bojí, takže... Odchod, Al!" doslova zavrčala a vlk zaskučal, stiahol chvost a rýchlo zmizol v izbe.

„Páni Alice, normálne som sa ťa chvíľu bála," prehovorila rusovláska.

„Hlavne, že to zabralo," dodala blondínka.

„Dobrá práca, Alice. Skrotila si zlého vlka," prehovorila svetlovláska a brunetka si vydýchla.

„Idem nášho zlého vlka, radšej sledovať aj naďalej. Keby sa rozhodol zasa brániť, Červenú čiapočku," zamumlala a odišla do izby.

„Naša prítomnosť, tu je zrejme zbytočná," povedal Laoant a ja som len nemo prikývol.

„Slečna Alice, sa nezdá," povedal som nakoniec s úsmevom na perách a všetci traja sme sa rozhodli pre odchod, nechávajúc liečiteľov robiť si svoju prácu...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Ďalší deň ráno, sme všetci sedeli v Spoločenskej miestnosti, tváriac sa mimoriadne zaujato knihami a rôznymi papiermi, ktoré čakali na preskúmanie a ohodnotenie, našimi rodičmi.

„Jace, ty jediný si ešte neprejavil záujem ani o jedno z dievčat," prehovorila naša matka, rozhodnutá zrušiť to príjemné a melodické ticho, ktoré vládlo v miestnosti. Odtrhol som zrak od knihy a pozrel na Jacea, ktorý sa skláňal nad kôpkou papierov a mračil sa. Ten sa narovnal a čelo sa mu razom rozjasnilo.

„Žiadna ma neuchvátila natoľko, aby som jej venoval, svoju pozornosť, matka," odpovedal a ja som prekrútil očami. Typický Jace a jeho presný ideál dokonalosti.

„Kit, neprevracaj očami. Ty, im preukazuješ náklonosť, až príliš. A všetkým," dodala prísne a Laoant sa uškrnul.

„Laoant, ty si zase príliš chladný a odmeraný, takže nemáš absolútne žiadne právo na to, byť škodoradostný," povedala pobúrene matka a položila svoje šitie na stôl. Potom sa postavila a v sivých očiach, sa jej nebezpečne zalesklo.

„Toto je Vaša posledná šanca, aby ste si vybrali nevesty. Posledná. Budúca krv, už je čistá a tak sa dohoda ruší, veľmi dobre to viete. Buď si vyberiete sami, alebo Vám vyberiem ja," povedala a zamračila sa.

„Ale, matka..." ozval som sa, ale prerušila ma zdvihnutím ruky.

„Žiadne ale, Kit. Buď si vyberete nevestu z týchto dám, alebo z tých minulých. Pár, ich tu ešte ostalo. Ale ak nie... Vyberiem Vám nevesty ja sama a páčiť sa to nebude ani jednému z Vás troch, to mi verte. Vaše sestry, to vedia veľmi dobre. Ony mali šancu a sklamali. Pokúste sa ma nesklamať aj Vy. Máte dva týždňe na to, aby ste poriadne popremýšľali. Od každého budem chcieť počuť päť mien. Ani o jedno meno naviac. Máte poslednú šancu, inak zakročím ja. Času ste mali viac, než dosť a ja s otcom, sme boli viac, než trpezlivý. Dva týždňe. A teraz Vám to nehovorím ako Vaša matka, ale ako kráľovná. Je to môj kráľovský sľub Vám, že rozhodne nežartujem. A ak dovolíte, práve máme sedenie s kráľovnou Jarného dvora. Vaša sestra Aehi, už má snúbenca. Snažte sa nedopadnúť, ako ona," vyhlásila a spoločne s otcom, opustili miestnosť.

„Dva týždne," povedal Laoant a zložil si hlavu do dlaní.

„Prečo práve päť mien? Nestačí jedno?" opýtal som sa nechápavo.

„Pretože sa začína Vyraďovanie. Päťnásť dievčat, matka povýši na dvorné dámy a preklepene si ich pekne zblízka. Každú jednu osobne," vysvetlí Jace a postaví sa vedľa mňa, s pohľadom upretým na dvere.

„Myslíš na to, na čo ja?" opýtam sa ho a on prikývne.

„Tentoraz, to bude šestnásť mien," vyhlási a na stôl predo mňa, dopadne papier, na ktorom je zakrúžkované jedno meno. A nie je to nik iný, ako Saiorse Luna Reedová...