Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

28. Kapitola - Uznanie titulu...

S hlbokým nádychom som vošla do izby, kde na nás už čakali Sophia, Deborah a Cat, nervózne sa prechádzajúc po izbe.

„Saiorse, Alice!" vrhla sa nám okolo krku Sophie a Deborah k nám rýchlo podišla.

„Sme radi, že ste v poriadku. Veľmi sme sa o vás báli, keď nám princ Kit prišiel oznámiť, čo sa stalo," prehovorila ako prvá Deborah, kým nás Sophia drvila vo svojom medveďom objatí. Cat sediaca na svojej posteli, sa postavila a pomalými krokmi k nám podišla, obzerajúc si ma z každej možnej a viditeľnej strany. Keď skončila, uľahčene si vydýchla.

„Som rada, že žiješ. Skutočne. Možno nie som vždy príjemná a ani extra milá, ale nemysli si, že by mi bolo ukradnuté, ak by sa ti niečo stalo. Vlastne, vám obom. Myslela som si, že zinfarktujem, keď sme sa to dozvedeli."

Usmiala som sa a Shopie nás konečne pustila.

„Tak veľmi som sa bála. Bodaj by som radšej ani pravdu nemala," povedala Shopie a z líc si zotrela slzy veľké ako hrachy.

„Nemáš sa prečo obviňovať, Shopie," položila som jej ruku na plece a jemne ho stisla.

„A kde je vlastne Al?" opýtala som sa a Deborah sa uškrnula.

„To je záhada, čo? Pár dní si poležal v nemocničnom krídle. Mal narazenú pravú labu a trochu sa mu zhoršila koordinácia. Ale najzaujímavejšie je to, že posledné dni, trávi s princom Jaceom, ktorý sa o neho po celý čas čo si sa liečila, staral. Zdá sa, že sa dosť zblížili."

„Princ Jace?" povedala som prekvapene a Cat súhlasne prikývla.

„Párkrát sa síce snažil preplaziť k tebe do izby, ale princ Jace, ho vždy odohnal a snažil sa ho zamestnať nejak inak. Aby si sa zbytočne nestrachovala a aby sa Aelfthryth príliš nepreťažoval a nesťažoval prácu liečiteľom," vysvetlila a ja som sa zamračila. Za posledné dni, mi myšlienky len málokedy zbehli k Aelfthrythovi. V hrudi ma bodol osteň viny, pretože práve vďaka Alovi, som ešte kráčala po zemi a nelietala niekde v oblakoch s harfou v rukách.

„Musím si ísť niečo zariadiť," povedala som a vybehla von z izby. Skôr, ako sa za mnou zavreli dvere, som začula ako za mnou všetky zborovo zvolali. Bežala som chodbou a vyhýbala sa slúžkam, ktoré mi s piskotom, uskakovali z cesty. Zastala som až pred dverami, kde sa mi naskytol výjav, ako z rozprávky. Princ Jace, hádzajúci Alovi konáre dlhé, ako on sám. Zalapala som po dychu a princ Jace sa otočil mojím smerom a usmial sa. To isté spravil Al, ktorý sa v priebehu sekundy otočil a ozlomkrky bežal ku kne.

„Al!" skríkla som a už som sa váľala v tráve, s Alovou hlavou priamo pred mojimi očami.

„Dole, chlapče," ozval sa Jace autoratívne a Al zo mňa poslušne zliezol.

„Čo si spravil, s mojím Alom?" opýtala som sa s otvorenými ústami a princ ma so smiechom zdvihol zo zeme. Na tele mi okamžite vyskočili zimomriavky. Prvotná reakcia na jeho smiech, ktorý bol rovnako nadpozemsky krásny, ako on sám.

„Nič. Povedal by som, že sme sa navzájom začali rešpektovať. Asi to bude tým, že máme radi jednu a tú samú ženu," uškrnul sa a chytil ma za ruku. Srdce mi začalo splašene biť a ja som si bola viac než istá, že som červená ani paradajka. Do takýchto rozpakov, ma mohol dostať jedine Jace. S ním prichádzalo búšenie srdca a odchádzal rozum. V tej chvíli, malo nado mnou plnú moc srdce, žiaden rozum ani logika, neexistovalo.

„Hmm," dostala som zo seba a odvrátila pohľad od uškŕňajúceho sa princa, v snahe znova dostať do prevádzky svoj rozum.

„Ako si nás vlastne našla?" opýtal sa Jace, narúšajúc to harmonické ticho, ktoré okolo nás vládlo.

„Cat mi povedala, že sa snažíš Ala priviesť na iné myšlienky a odháňaš ho od mojej izby. Tak som si domyslela, že ho budeš držať niekde, kde nebude príliš blízko mňa a zoberieš ho na vzduch," vysvetlila som a Jace prikývol.

„Skutočne výborná dedukcia. Bolo skutočne ťažké, udržať ho od teba čo najďalej, keďže veľmi dobre vedel kde si a neustále mohol cítiť tvoj pach. Takže čerstvý vzduch, bol vynikajúcou voľbou," ukázal na Ala, ktorý práve okusoval palicu a jedným okom nás ostražito pozoroval.

„Nemá v teba veľkú dôveru," skonštatovala som a Jace si povzdychol.

„Ani sa mu nečudujem. Ale verím, že časom sa to zlepší. Okrem toho, aspoň na mňa nevrčí, ako to robí pri ostatných, keď sa k nemu odvážia priblížiť. Čo je však teraz dôležitejšie je Uznanie titulu," povedal a ja som sa na neho spýtavo pozrela.

„Uznanie titulu?" opýtala som sa a on prikývol.

„Ide o stretnutie s mojimi rodičmi, pri ktorom, ti môj otec udelí titul Nandobskej korunnej princeznej a budúcej kráľovnej Nandobe," vysvetlil mi a ja som nasucho prehltla.

„Č-čože?" zakoktala som sa Jace ma upokojujúco pohladil po líci hánkami pravej ruky, v ktorej stále držal moju ruku.

„Je to len obyčajná formalita, nič viac, sľubujem. Nie je to nič závažné, len rutina. Nemusíš sa ničoho báť, moja matka, ti je naklonená a môj otec, ťa plne schvaľuje," upokojoval ma.

„A čo Alice?" opýtala som sa.

„Podstúpi to aj ona. Ale neboj sa, dosť silne totiž pochybujem, že Laoant dovolí, aby na jej adresu rodičia povedali čo i len jedno zlé slovo. V tomto, si Laoant stojí za svojím slovom," uistil ma.

„A kedy, sa bude to stretnutie konať?"

„Zajtra," povedal a ja som prekvapene zažmurkala očami.

„Nie je to... Priskoro?" opýtala som sa opatrne a Jace sa zamračil.

„Z tvojho pohľadu asi áno. Ale z toho môjho, nie. Na tento deň, čakám asi tisíc rokov, ak nie viac," rukou si prehrabne vlasy a pozrie mi priamo do očí.

„Prepáč... Ja len... Potrebujem sa na to pripraviť. Hlavne psychicky," vysvetlila som a Jace prikývol.

„Rozumiem, ale obávam sa, že na regeneráciu ti bude musieť stačiť jedna noc. A mimo tvojich priateliek," dodal a ja som zbystrila pozornosť.

„Ako to?"

„Tvoja komnata, už je pripravená. A je hneď vedľa mojej. Samozrejme, aby som nezabudol, naše izby sú prepojené, spojovacími dverami," významne na mňa pozrel a ja som sa zhlboka nadýchla a hneď na to aj vydýchla.

„Priveľa informácií," zamumlala som potichu a Jace ma objal, v snahe ochrániť ma pred vetrom, ktorý sa výrazne zdvihol.

„Bude lepšie ak si pôjdeš ľahnúť," povedal a ja som prikývla s hlavou položenou na jeho hrudi. Dúfala som totiž, že moje myšlienky prehluší zvuk jeho bijúceho srdca...

Autorka odhaľuje svoje myšlienky 👇 (kľudne preskočte)

Nechápem ako, som mohla zabudnúť na Ala 😑. No myslím si, že nikto si nevšimol, že chýba. Ale aj on je kľúčový, takže na neho nesmiem zabúdať 😗.

S pozdravom "ukecaná" Harley 🐺