Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

19. Kapitola - Férske nebezpečenstvo, číhajúce za rohom...

„Zimný dvor, je skutočne výstižné pomenovanie," prehovorila Cat, drkotajúc zubami. Práve sme schádzali dole schodmi do hradskej kuchyňe, pomáhať kuchárke s raňajkami.

„To súdiš len podľa studených, kamenných stien?" opýtala sa Deborah a ja som si vedala predstaviť, ako prekrútila očami.

„Aj. Nehovorte mi, že ste si nevšimli, že aj počas najväčšej horúčavy, fúka severák. Á!" skríkla a všetky sme sa na ňu s obavami pozreli.

„Tvoja nešikovnosť, alebo za to môže mrazivé počasie, Cat?" neodpustila som si, keď som ju sledovala, ako sa zviecha zo zeme.

„Haha, veľmi vtipné, Saiorse. Naozaj," zaironizovala a prebodla ma pohľadom.

„No, ale niekomu je do smiechu, keď namiesto práce, trávi čas prechádzkami po hrade. S korunným princom po boku," neodpustí si a ja prudko zastanem a otočím sa tvárou k nej.

„Máš s tým nejaký problém, Cat?" zavrčím a ruky zatnem do päsťí. Posledné dni, je to s ňou na nevydržanie. A čím dlhšie sme spolu, tím je to horšie. Čas strávení v jednej izbe, nám rozhodne neprospieva. A mojej trpezlivosti, už vôbec nie. Priam som cítila, ako sa prelieva cez okraj skleneného pohára. A to, aby sa nepreliala celá, ma stálo všetku moju energiu a sebaovládanie, ktoré bolo našťastie silnejšie, ako moje nutkanie vrhnúť sa na Cat. Aelfthryth, ktorý cítil moje zvyšujúce sa podráždene, potichu a varovne zavrčal. Cat rýchlo zaspätkovala o dva kroky späť.

„Nie," zamrmlala potichu a ja som sa zhlboka nadýchla, pokračujúc v ceste.

„A čo sa týka mojich prechádzok, nerobím to preto, pretože to chcem robiť. Všetky to viete veľmi dobre. A tiež viete, že to robím preto, aby som zistila prečo tu sme a ako sa odtiaľto dostaneme. A to sa nedozviem, ak budem poznať len polovicu hradu," prehovorila som, keď mi ticho, ktoré zavládlo po mojich slovách, začalo trhať ušné bubienky.

„Vieme. A vážime si toho, že podstupuješ takéto riziko," prehovorí Sophie, ktorá doteraz zaryto mlčala. Čo je u nej obrovský nezvyk, alebo aspoň znakom toho, že niečo nie je s kostolným poriadkom.

„Žiadne riziko nepodstupujem, pretože žiadne riziko nie je. Jediné čo robím je to, že spoznávam hrad zvnútra a odpočúvam rozhovory férskych strážcov, či ostatných členov dvora. Nič viac, nič menej. No, ale vráťme sa k tebe, Sophie," natočím k nej hlavu a obzriem si ju, od zhora dole. Skutočne vyzerá akosi utrápene. Shopie sa na mňa prekvapene pozrie.

„P-prečo ku mne?" zakokce sa a odvráti pohľad. Povzdychnem si a znova sa zahľadím pred seba.

„Pretože na tebe vidím, ako ťa niečo trápi. No tak, čo sa deje, Sophie?"

„Nič, všetko je v najlepšom poriadku," odpovie, ale ani jej hlas nie je presvedčivý. Rovnako ako výraz jej tváre, ktorý odráža nepokoj a obavy. Sucho sa zasmejem.

„Samozrejme a preto sa tváriš, akoby si videla ducha. Sophie, ak sa niečo stalo, alebo si nebodaj, niečo začula, povedz to. Mne, alebo hocikomu inému. Len to, prosím ťa, nenos v sebe a nemlč," zaprosím a dúfam, že jej železné odhodlanie mlčať, povolí. Za sebou započujem, ako sa Sophie zhlboka nadýchne. To nie je dobré znamenie. Ak sa Sophie, musí pripraviť na odpoveď, nikdy to nie je nič dobré a príjemné. Skôr, je to ten tip odpovede, na ktorý si je lepšie sadnúť a pripraviť si pohár vody.

„Počúvam, Sophie," vyzvem ju, pretože viem, že by z toho nejako najradšej vycúvala. Ale žiaľ pre ňu, je už na to príliš neskoro.

„Včera, som si vypočula rozhovor dvoch férok. Boli z tohto dvoru a rozprávali sa o tebe, Saiorse..." odmlčí sa.

„Pokračuj. Keď si už raz začala, tak to aj dokonči."

„Hovorili o tom, že sa zahrávaš s ohňom a..." zas sa odmlčala a ja som vedela, že sa blížime do finále.

„Sophie," zvýšila som hlas.

„Tiež hovorili o tom, že by si si zaslúžila nejaké poučenie... Jednoducho, netúlaj sa sama po chodbách, Saiorse. Nemám z toho celého, dobrý pocit. Z tých férok, nemám dobrý pocit. Myslím si, že ti chcú ublížiť," dodá šeptom.

„Toto rozhodne neznie dobre, Saiorse," prehovorí Deborah a ja si viem živo predstaviť, ako sa mračí a nesúhlasne krúti hlavou.

„Viem. Ale povedzme si úprimne, dalo sa to čakať. Istým spôsobom," odvetím a snažím sa upokojiť poplašný systém, ktorý sa mi aktivoval v hlave.

„Čo budeme robiť?" opýta sa Alice a hlas sa jej chveje.

„My? Nič. Budeme čakať a uvidíme, ako sa táto situácia vyvinie," rozhodnem a v kútiku duše dúfam, že sa naozaj nič nestane. Ale pri féroch si nemôžete byť istý ničím...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Dobre, môžete ísť," povedala kuchárka
a usmiala sa na nás.

„Ďakujeme," povedali sme naraz a chystali sa odísť.

„Ale len vy dve," dodala a ukázala na mňa a na Alice.

„Vy tri," postupne ukázala na Cat, Deborah a Sophie, „tu ostávate. Naposledy, ste nedokončili svoju prácu. Takže, dnes ju dokončíte a umyjete riad," vyhlásila tónom, ktorý neprijímal žiadne námietky či nesúhlas. Následne na to, opustila kuchyňu, zanechávajúc za sebou tony špinavého riadu.

„To snáď nie! Neumyli sme len dva taniere a hľa! Hotová pohroma! To z nich jedla celá kráľovská námorná flotila?!" zhrozila sa Cat, s pohľadom upretým na tanieroch, poukladaných všade, kam len oko dovidelo.

„Tak sa zdá, že nemáme na výber," povzdychla si Deborah a pustila sa do drhnutia prvého taniera.

„Bude lepšie, ak pôjdeme a nebudeme vás zdržiavať od práce," zhodnotila som a s Alice v pätách sa pomalým krokom pohla k dverám.

„Saiorse!" skríkla Sophie a ja som sa otočila.

„Prosím, buďte opatrné a... Nerob nič hlúpe," dodala, dívajúc sa priamo na mňa, so strachom vpísaním v očiach...

👑🖤🖤🖤🖤👑

„Ešte nikdy, som nevidela Sophie, takú vystrašenú," prehovorí Alice, narúšajúc ticho, ktoré vládne na chodbách.

„Ani ja. Úprimne, skôr ako o seba, sa bojím o ňu," zamrmlem, mysliac na Sophie, ktorá bola bledšia než stena.

„Ja sa zas bojím o teba," vyhlási Alice, „féri, nie sú práve ten druh bytostí, ktoré by som podceňovala," dodá, s pohľadom sklopeným k zemi.

„To ani ja, ale pokiaľ nemáme dôkaz, nemôžeme ísť žalovať," povzdychnem si a kútikom oka zahliadnem Aelfthrytha, ktorý zastane a zavetrí.

„Čo sa deje, Al?" opýtam sa a odpoveďou mi je zavrčanie. Hlasné a agresívne. Na moje nešťastie, však nepatrilo Aelfthrythovi, ale dvom férkam, stojacim na konci chodby. Férkam s diabolským úsmevom na tvári a nenávisťou, zračiacou sa v očiach...