Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

11. Kapitola - Bielovlasý princ, opäť na scéne...

Pohľad Saiorse Reedovej

Tri dni. Spala som tri dni a aj napriek tomu, som bola taká uťahaná, že by som pokojne spala aj polroka. Odkedy som sa zobudila, prešli už dva dni a moja hlava ma nehorázne bolela. Bola to mučivá bolesť, ale bolelo to menej, než predtým, pretože tentoraz, som cítila pichnutia drobné, ako ihličky. Minule to boli bodnutia obrovské ako klince. Čoho následok bolo omdletie a úpadok do menšieho kómatu. Práve teraz, som sedela v kuchyni, na lavičke, s hlavou zloženou v dlaniach a potichu a bolestne, som skučala. Aelfthryth sedel bezmocne vedľa mňa a počúval moje kvílenie. Odvtedy, čo sa to stalo, sa odo mňa, ani na krok nepohol a vrčal na každého, kto sa ma chcel dotknúť a kto sa na mňa, čo i len trochu krivo pozrel. Alice a ostatné dievčatá, boli tiež prehnane starostlivé, čo som im nemala za zlé. Len ma už trošku štvalo, ako ma všade potichu nasledujú a obzerajú ako koňa na výstave. Bola som šťastná, že ma teraz nevidia, pretože som si bola viac, než istá, že by hneď bežali za liečiteľom a urobili z komára somára, o veľkosti ťažného koňa.

„Smiem vedieť, prečo sa tu utápate v žiali, slečna?" ozval sa, mne dobre známy hlas, posmešne. Nespokojne som zamrnčala a Al začal potichu vrčať. Bola som mu za to vďačná, pretože hluk bolo to posledné, čo som potrebovala. Preto som sa utiahla do kuchyňe, kde som kľudne mohla presedieť celý deň bez toho, aby som bola v epicentre hluku a práce. Keďže, buďme k sebe úprimný, s boľavou hlavou sa nepracuje najlepšie.

„Och, áno, len sa smejte cudziemu nešťastiu, to sa Vám tak podobá, pane," bolestne som zakvílila a prinútila som sa, pozrieť mu do očí. Princ sa ležérne opieral o rám dverí a usmieval sa. Aspoň niekto mal dobrú náladu. Pomaly sa odlepil od rámu dverí a posadil sa na lavičku, vedľa mňa.

„Prišli ste ma týrať, pane?" opýtala som sa šeptom a on sa zasmial.

„To by ma ani nenapadlo, slečna Reedová. Ba práve naopak. Prišiel som sa na Vás pozrieť," uškrnul sa a ja som sa oprela o operadlo stoličky.

„Fajn, dajme tomu, že Vám verím, pretože nemám silu sa s Vami naťahovať, pane, to skutočne nie. Ale jedna vec ma zaujíma, ako ste ma pre všetko Sväté na tomto svete, našiel? Ani moje priateľky nemajú šajnu, kde sa práve nachádzam."

„Veľmi jednoducho, madam. Logická dedukcia," vysvetlil a ja som si povzdychla.

„Už som sa načisto pomiatla. Skutočne, som od féra čakala, priamu odpoveď?" opýtala som sa samej seba.

„No, povedzme si, že to je teraz jedno. Mňa práve trápi, Vaša hlavička," naklonil sa ku mne a vykúzlil očarujúci úsmev. Zamračila som sa.

„A čo presne, má byť s mojou hlavou?" opýtala som sa nechápavo. Bielovlasý princ si povzdychol.

„Asi ste si pri tom páde, poriadne udrela hlavu," skonštatoval.

„No dovoľte?!" prudko som sa postavila, ale hneď som aj klesla späť na stoličku.

„Ou, ou, ou," zaskučala som a počkala, kým sa všetko vráti na svoje miesto.

„Zlá koordinácia," mumlal si sám pre seba a jeho prsty, sa odrazu objavili, na mojom čele. V bruchu som pocítila jemné mravčenie. Aelfthryth agresívne zavrčal na bielovlasého princa, varujúc ho.

„Upokoj sa, priateľu. Neublížim jej," upokojil ho a Al sa posadil, ďalej ho neprestajne pozorujúc.

„Moja koordinácia a hlava, sú úplne v poriadku," povedala som, trvajúc stále na svojom.

„Aha, rozumiem. Takže to padáte a skučíte preto, pretože ste ma zbadali, však?" skonštatoval ironicky a ja som si odfrkla.

„Nenamýšľajte, si," upozornila som ho a on sa zasmial.

„Dobre, prestanem si namýšľať, keď mi poviete, kde presne, Vás to bolí," šepol a pozrel mi do očí.

„Nemôžete to proste vyčítať z mojej mysle, ako ten šarlatán, ktorý mi tam spravil neporiadok?" opýtala som sa, skúmajúc jeho oči.

„Nie, pretože je neslušné nazerať ľudom do hláv, bez ich povolenia," zamračil sa.

„Nevravte niečo, čoho sa nedržíte, pane," povedala som s úsmevom a on na mňa prekvapene pozrel.

„Chcete mi tu nahovárať, že ste ma skutočne našiel, len vďaka logickej dedukcii?" spýtavo som nadvihla jedno obočie a on sa usmial.

„Ako ste na to prišli? Ak to teda, smiem vedieť?"

„Smiete, pravdaže smiete. A viete, prečo? Pretože keby som Vám to nepovedala, znova sa mi začnete montovať v hlave," zavrčala som.

„Ako korunný princ, Jace z Nandobe, Vám tu a teraz sľubujem, slečna Reedová, že Vám už nikdy ani len nenakuknem, do Vašej hlavy," povedal smrteľne vážne.

„Sľubujete?"

„Sľubujem, máte moje slovo, slečna. A teraz, keby ste mohla, prezradíte mi ako ste na to prišli?" pozrel na mňa, so zvedavosťou v očiach.

„Jednoducho, pane. Pýtali ste sa ma na hlavu a to som sa ani nestihla poriadne posťažovať. A okrem toho... Viete, ženská intuícia," mykla som plecami.

„Myslel som si, že poviete niečo ako; 'To, že ste fér, ešte neznamená, že hráte férovo'," priznal sa a ja som sa zasmiala.

„Aj som to mala v pláne, ale prečo to zbytočne komplikovať, keď... Au!" skríkla som, keď mi stlačil spánky.

„Takže spánky, však?"

„Nebol môj výkrik, dostatočným dôkazom?" opýtala som sa a zamračila sa na neho. Princ pretočil očami.

„Ešte som nestretol nikoho, ako ste vy."

„Myslíte tvrdohlavého a panovačného?" uškrnula som sa.

„Nie, statočného a láskavého," pozrel mi do očí a môj žalúdok spravil kotrmelec.

„Ď-ďakujem," zakoktala som sa a očervenela, ani paradajka. Princ sa usmial.

„Odstránime tú bolesť, čo poviete?" opýtal sa a ja som prikývla.

„Nebojte sa, toto bude bezpečné," uistil ma a zavrel oči. Ani nie po pár minútach, som na spánkoch, pocítila teplo. Hrejivé a pulzujúce. Tiež som zavrela oči a vychutnávala si ten pocit blaženosti.

„Hotovo," šepol princ a ja som otvorila oči a prekvapene zamrkala.

„Tak?" uškrnul sa a stiahol svoje ruky, späť k telu.

„To je... Skvelé. Konečne, Vás nevidím rozmazane," zasmiala som sa. Princ sa uškrnul a sledoval, ako som sa postavila a pretancovala k pultu, s Aelfthrythom v pätách. Ten, sa zmenil na mačku a začal ladne napodobňovať, moje pohyby.

„Konečne sa moje mučenie skončilo," spojila som ruky v ďakovnej modlitbe a otočila sa k stolu, s úmyslom poďakovať sa. Princ tam už však nebol, doslova sa vyparil. Povzdychla som si a pozrela sa na dvere.

„Ďakujem," šepla som, dúfajúc, že ma počul...