Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

12. Kapitola - Dámska izba a stretnutie s férskymi princeznami...

Koncom týždňa, ktorý bol hektickejší než obvykle, sa mi do rúk dostane obálka. A nie hocijaká. Je to totiž originálna obálka s pravým a nefalšovaným, kráľovským erbom, na ktorom je vyobrazený lev a dva prekrížené meče, mieriace na ružu. Najprv si myslím, že je to len nejaký žart, omyl, alebo, že už blúznim, ale Alice ma rýchlo vyvedie z omylu.

„Je to erb Zimného dvora. Videla som ho na dverách sklenníka," vyhlási, bez najmenšieho zaváhania, keď jej ukážem obálku.

„Čiže kráľovský znak," zamračím sa a obzeriem si obálku zo všetkých možných i nemožných strán.

„Je to obálka, nie bomba, Saiorse," ozve sa Cat a prekrúti očami.

„Prepáč Cat, ale myslím si, že mám právo, byť podozrievavá. Ak si dobre pamätám, tak naposledy keď som bola neopatrná, sa mi do hlavy dostal fér a ja som bola tri dni mimo," pripomeniem jej a ona si povzdychne.

„Daj to sem," natiahne ku mne ruku a ja spýtavo nadvihnem obočie. Som
prekvapená.

„Čože si taká obetavá, Cat?" opýta sa prekvapená Deborah otázku, ktorú som práve mala na jazyku. Alice a Sophie, naraz pozrú na Cat a čakajú, čo odpovie. Obidve sú totiž rovnako prekvapené a zaujaté, jej náhlym záujmom, o moju bezpečnosť.

„Och, Bohovia, čo si o mne vy štyri vlastne myslíte? Že som nejaká beštia, priživujúca sa na nešťastí druhých, alebo čo? Áno, aj ja sa o Saiorsu bojím. Predstavte si," bojovne založí ruky vbok a urazene otočí hlavu smerom k oknu.

„Nikto netvrdí, že nie Cat," prehovorí zarazene Sophie.

„No, ale určite si to myslíte," potiahne nosom Cat a ja si s Alice vymením veľavýznamný pohľad. Je čas, aby som zakročila.

„Cat," opatrne ju oslovím, ale Cat ma rýchlo zastaví.

„Nič nevrav, Saiorse. Pretože ak niečo povieš, určite ma rozplačeš a ja nechcem plakať. Nie, ak mám obecenstvo. Takže, podáš mi tú obálku?" kývne s rukou a ja mĺkvo prikývnem a vložím jej ju do rúk. Cat, ju opatrne poťažká v rukách a
zhlboka sa nadýchne.

„Ženský parfum. Výrazná, sladká vôňa. Žeby, agát? Netuším... Ale, je to jasná kráľovná," vyhlási a jedným ladným pohybom, otvorí obálku, z ktorej vyberie list.

„Páni, tá si na voňavkách potrpí," zamrmle Cat a roztvorí list.

„Chceš si to prečítať sama a v tichosti, alebo mám čítať tu a nahlas?" pozrie mi do očí, čakajúc moju odpoveď.

„Nemám nič, čo by som pred vami skrývala" prehovorím a Cat prikývne, zhlboka sa nadýchne a začne čítať.

„Drahá slečna Reedová, dovoľte mi pozvať Vás, do Dámskej miestnosti na čaj, ktorý sa bude podávať v sobotu, o tretej hodine. Bola by som veľmi potešená, ak by ste ma poctili svojou prítomnosťou. Svoju odpoveď, napíšte na druhú stranu papiera a pošlite mi ju, po najbližšom férovi. Samozrejme aj s obálkou. Dotyčný fér, už bude vedieť, ako s ňou naložiť. Prajem pekný zvyšok dňa. Kráľovná Cheia van Thorsen," Cat sa odmlčí a podá mi list.

„Povedala by som, že moja účasť nie je dobrovoľná, ale povinná," hlesnem potichu a obzriem si kráľovnin podpis, na konci papiera.

„Myslím si, že je to tým, že človek nikdy nepovie nie, kráľovnej. Aj keď je férskeho pôvodu," povie Alice a ja sústredene našpúlim pery a zamračím sa.

„Pôjdeš tam?" opýta sa ma Alice šeptom, po chvíli ticha a ja sa pozriem do jej sivo-hnedých očí a súhlasne prikývnem.

„No, je to len čaj. A kto vie, možno budem mať šťastie a podarí sa mi zistiť, niečo viac, než obľúbenú značku čaju, našej férskej kráľovnej," skonštatujem nakoniec s myknutím pliec a obzriem sa po izbe.

„Nemáte pri sebe náhodou pero?" opýtam sa s úsmevom, keď nenájdem to, čo hľadám. Namiesto odpoveďe, však dostanem, len zmučené pohľady, ktoré ma ticho prosia, nech neurobím nič, čo by som ľutovala. Nanešťastie pre nich, v tomto férskom hrade neplatia ani rozumné odpoveďe, nieto ešte rozumné rozhodnutia...

👑🖤🖤🖤🖤👑

Ako neskôr zistím, nie som jediná, ktorá dostala pozvanie na čaj. V Dámskej izbe, sa v sobotu o tretej, okrem mňa, nachádza ďalších päť dievčat. Trúfam si hádať, že každá je z jedného okrsku. Šesť okrskov, šesť dievčat. Čo si ale netrúfam hádať, je dôvod, prečo si nás sem kráľovna pozvala. Dosť silne, totiž pochybujem o tom, že ide len o to, aby sme sa pekne porozprávali a vypili si šalku čaju. Taktiež pochybujem, že by som sa kvôli jednej šáločke musela obliecť do svetlo modrých šiat, prešivaných zlatou niťou a k nim si dať zlaté črievičky so strieborným opätkom. Čo viac dodať... V Dámskej miestnosti, je mŕtvolné ticho. Ani jedna z nás, sa neodvažuje nič povedať a tak, po sebe len ticho zazeráme a hodnotíme sa. Keď do miestnosti vojde kráľovná, postavíme sa a čakáme, čo bude nasledovať. Aké je však naše prekvapenie, keď zistíme, že kráľovná, neprišla sama. Za kráľovnou, totiž kráčajú, ďalšie dve dievčatá. Obe majú čierne dlhé vlasy. Jediné, čo sa na nich líši, sú oči. Kým dievča s rovnými vlasmi, má oči žiarivo modré, druhé dievča, s kučeravými, ich má sivo-zelené. V hlave sa mi okamžite rozbliká žiarovka a ja si ich obzriem od hlavy, až k päťe. Hlavy, im zdobia strieborné korunky, vykladané diamantmi, šaty sú rovnako honosné a prepracované, ako u kráľovnej a ich držanie tela, jasne naznačuje ich kráľovský pôvod. Princezné.

„Dámy, dovoľte mi predstaviť Vám svoje dcéry. Aehi a Eurilyu," prehovorí kráľovná a princezné sa poklonia. Poklonu im opätujeme a počkáme, kým sa usadia do prázdnych sedadiel. Až potom sa usadíme aj my.

„Som potešená, že ste všetky prijali moje pozvanie. Aehi, Eurilya. Dovoľte mi predstaviť Vám, tieto mladé slečny. Pôjdem zľava, dobre?" pozrie na princezné a tie súhlasne prikývnu.

„Ako prvá, slečna Martha Websterová, z prvého okrsku," ukáže na dievča s tmavohnedými vlasmi a hnedými očami, ktoré kývne hlavou.

„Slečna Gabriella Jonesová, z druhého okrsku."

Útla blondínka, po Marthinej pravici sa začervená a sklopí zrak svojich modrých očí k zemi. Kráľovná, nerušene pokračuje ďalej.

„Slečna Eden Lewis, tretí okrsok."

Čiernovláska s očami čiernymi ako noc, sa nervózne zahmýri v kresle a odvráti zrak.

„Slečna Hailey Perezová, štvrtý okrsok."

Dievča s krátkymi ryšavými vlasmi, sa čo najsrdečnejšie usmeje a uvoľnene, sa oprie o operadlo kresla.

„Piaty okrsok, reprezentuje slečna Breanna Singletonová."

Breanna vedľa mňa, sa ani nepohne, zrejme ochromená strachom. Jediné čo sa na nej hýbe, sú zelené oči, ktoré si vyplašené obzerajú okolie a hnedé vlasy s blonďavými prameňmi, ktoré sa zavlnia vždy, keď sa do nich trochu zaprie príjemný vánok, prúdiaci do miestnosti.

„A konečne, slečna Saiorse Reedová, zo šiesteho okrsku," ukáže na mňa kráľovná a na perách jej zasvieti úsmev. Úsmev matky, ktorá je hrdá na to, čo jej dieťa práve dokázalo.

„Teší ma, princezná Eurilya, princezná Aehi," ako jediná prehovorím a nespúšťam zrak ani z princezien a ani z kráľovnej.

„Potešenie, je na nášej strane, slečna Reedová," povie Eurilya a Aehi súhlasne prkývne.

„Takže, keď sme sa už zoznámili, myslím si, že je načase, aby som Vám prezradila skutočný dôvod, prečo som Vás sem pozvala," povie kráľovná s tajomným úsmevom na perách.

"Vedela som to!" pomyslím si, víťazoslávne. Ak som sa na tomto hrade, skutočne niečo naučila, tak je to, že od féra, nikdy nemám očakávať, že mi povie pravý dôvod, či rovno pravdu. No, aspoň nie takú, ktorú nezdobí pozlátko tajomstva...