Mesačný Kameň - Férska Nevesta ✅

15. Kapitola - Konečné rozhodnutie...

„Asi bude lepšie, ak svoju otázku zopakujem. Tuším, sa na ňu zabudlo. Len neviem, komu ju mám položiť," spýtavo pozriem na Eurilyu. Tá mi pohľad opätuje. Keď naša telepatická komunikácia skončí, otočím sa k Saiorse, ktorá nás potichu sleduje.

„O tomto, rozhoduje slečna Reedová," prehovorí a znova sa postaví na svoje miesto vedľa Aehi. S víťazným úsmevom na perách sa otočím k Saiorsi a natiahnem k nej ruku.

„Venujete mi jeden svoj tanec, slečna Reedová?" opýtam sa a Saiorse mĺkvo prikývne, podávajúc mi svoju ruku. Spoločne odkráčame na parket a vmiešame sa do davu tancujúcich férov.

„Dopredu Vás varujem, pane. Nie som dokonalá tanečníčka," upozorní ma a obaja sa začneme krútiť do rytmu hudby.

„Náhodou... Ide Vám to výborne. Nielen s nohami, ale aj s ústami," uškrniem sa a ona na mňa škaredo pozrie.

„To mal byť kompliment?" opýta sa ironicky.

„Samozrejme, že áno. Chcel som poukázať na Vaše skvelé rečnícke schopnosti," poviem a myslím to smrteľne vážne.

„Skutočne? Tak mi vysvetlite, prečo to považujem za urážku," spýtavo nadvihne obočie.

„Ospravedlňujem sa, slečna Reedová, ak som Vás urazil. Moje slová, boli myslené úprimne, bez vedľajších úmyslov," ospravedlním sa jej a čakám na odpoveď.

„A čo spravíte, ak Vám neodpustím?" opýta sa odrazu a ja na ňu hodnú chvíľu len zarazene hľadím.

„Tak sa Vám budem ospravedlňovať dovtedy, dokiaľ nepoviete, že mi odpúšťate," zatočím ju a ona sa na moment zamračí. Viem, že premýšľa. A viem to preto, pretože bez toho aby si to
uvedomila, pritom krčí nosom.

„Dobre, odpúšťam Vám. Myslím si totiž, že by to nebolo úctyhodné ani pre jedného z nás," dodá a pozrie mi priamo do očí, ktorým sa doteraz silou-mocou, vyhýbala.

„Skutočne. Som rád, že sa mi dívate do očí," poviem, a ona sa zhlboka nadýchne.

„Ospravedlňujem sa. Asi som sa príliš sústredila na kroky. Robím to často," mykne plecami.

„Smiem vedieť, kto Vás naučil tancovať?" opýtam sa, s nepredstieranou
zvedavosťou.

„Kapitán Chetan, keďže pán Matto Made, bol nepoužiteľný," povzdychne si, a ja sa zasmejem.

„Je na tom niečo k smiechu? Ja si myslím, že je to skôr poľutovaniahodné."

„Čo je poľutovaniahodné na situácií, v ktorej Vás učil tancovať, kapitán kráľovskej gardy?" opýtam sa a potláčam smiech.

„To... Vlastne je to celkom vtipné," pripustí a usmeje sa.

„Vidíte a vy ste sa začali hneď čertiť," podpichnem ju.

„Nečertila som sa. Ešte ste ma nevideli sa čertiť, pane. A verte mi, nechcete to vidieť," vážne na mňa pozrie s nebezpečnou iskrou v oku.

„Ide z Vás strach, keď sa zlostíte?" opýtam sa, so smiechom.

„Naposledy keď som sa zlostila, tak som rozbila dva taniere," povedala, tváriac sa smrteľne vážne.

„Skutočne?" spýtavo nadvihnem jedno obočie.

„Samozrejme, že áno. Ja neklamem, pane. Ak si chcete potvrdiť moje slová, chodťe za slečnou McKinleyovou, alebo sa telepaticky napojte na Aelfthrytha. Ale ja neklamem," dodala tvrdohlavo.