Nuž prišlo, čo prísť muselo.
Zo síl nedá viac sa vyčerpať
a neubehne noha ďalšie púte,
nehne nik stuhlým úsmevom;
môž ty i vedmu za mater mať,
môžeš po vreckách nosiť odvahu,
ale nezdar tento vyčkáva útek.
Koniec nadišiel prechádzkam slnečným,
do nocí vbehols', už nemôž von...
YOU ARE READING
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
