Klesáš a klesáš v krásnej piruete,
teplými bozkami ťa vánok postŕča
v roztvorené ruky, do môjho náručia,
pomaly padáš tancujúc, už letieš.
Slnko, mesiac, hviezdy zakryješ,
pompézny horizont a obzor tiež,
za okamih slepej pravdy na vine budeš,
pre bozk nežný odpustím ti lež.
Poľúbila dlaň a odovzdala sa mi,
doposiaľ nevinná, nikomu nepatriaca,
však odvtedy sedemkrát do mesiaca
myšlienka na teba ma zvykne zmámiť.
A keď si ťa v poblúznení pripomínam,
opatrne privoniam k vôňam tropickým,
občas vzbĺkne náhle priestor od špičky
môjho nosa, zrazu zdáš sa byť celkom iná.
Iná na dotyky zmäteného tela,
iná ako ruže, ktorých vôňu nesieš,
veru inak jemná ako sladký krémeš,
iná si, inak sa tvoje farby belia,
ach, ako inak sa belie čierna...
YOU ARE READING
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
