Nočných dobrodružstiev si ilúziou,
neónové svetlo pre unavené oči,
modlikám, aby si navždy bola mojou,
môj nabrúsený lúč, máš ma v moci.
Na holých krídlach k tebe priletím,
keď zavoláš, prelud nášho srdca,
pretože patria ti oba naše životy,
ráno a večer k tvojim nohám rúcam
a budem oba - srdce i nádychy.
Každej noci cez okno vplížim sa,
Morenin i Diov ustojím hnev,
bo spoza záclonového pralesa
v neónoch presvitáš, drahá, a ja viem -
život v radosti býva prirýchly...
YOU ARE READING
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
