Buch! Tresk!
Čiasi ruka trieska, búši.
Buch a tresk,
huriavk trhá moje uši.
Bum, bum,
vráža do dverí.
Bumm, bumm,
nikomu neverím.
Ťap a ťap,
dopadá dlaň na drevo.
Ťapi ťap,
pokračuje v rušení veselo.
Klop, klop, klop,
naliehavo zaznie.
Klop, klop...
vravia ruky rázne.
Ticho, nato ticho stále,
do pozoru vstanú zmysly.
Ticho, dvere mlčia ďalej,
otočím sa, predsa prišli.
YOU ARE READING
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
