Havran v zlatej klietke

List, ktorý by si radšej nedostal

Prišiel ti list, ktorý napísal som?
Mal by si vedieť – je len pre teba –
čírou náhodou našiel som tvoj dom
a rozhodol sa ťa pozvať do neba.

Predtým dovoľ mi krátke predstavenie,
meno si nechám pre seba, no sedím za vraždu.
V tej hrôze, stavím sa, ani nevieš,
kto som, lež prosím, za priateľa ma považuj.

Veru tak, hľadal som ťa celé roky,
krátiac si čakanie na posledný súd
a ich nahé telá som do skrýš pokryl,
ach, meno Božie zvelebené buď.

Povedz, veríš na nebeské a pekelné otroctvá,
aké Božie meno šepkáš v noci?
Alebo máš veľké srdce a bohov trochu viac
či kozmos má tvoju dušu v moci?

Akú izbu ti pripraviť v Anupovom hoteli,
čiernym uhlím alebo perím topiť chceš?
Ja sám síce na žiadneho boha neverím,
avšak posledné prianie ti splním tiež.

Zrejme nedarí sa dobre rozpamätať,
kedy presne som bol tvojou vílou kmotričkou,
ale pre seba si to musím nechať,
zrejme by si sa zľakol tetovaní pod tričkom.

Preto prezri si len vyčnievajúce z rukávu,
k listu priložil som čiernobielu fotografiu,
asi sa čuduješ, prečo vybral som bezhlavú,
iba preto, že sa o mňa neustále bijú.

Dve strany bijúce sa – pravá a ľavá –
raz v svetle a inokedy v tmách vedú boj,
víťaz so mnou chce zakaždým mávať,
nuž ako vidia oči, verdikt nebol môj.

No koniec ukladám na úvodné kázne,
hoci list ma, zdá sa, predbehol,
už stojím pred dverami a zvonček zaznie
teraz, lebo bolo to naším údelom...

Poslednú otázku mi ešte dovoľ:
Preferuješ les či osamelý topoľ?