Doznávané ľúbosti dotknú sa koncom perutí
tebou požičaných ako víťazná medaila,
nádeje vzlietať nechávaš, kým krídlo nezrúti
sa a nerozpadne, jemná kopa poddajná.
Neustál som letmý dotyk a do nej padol
srdcom napred, skrytom v malej dlani,
ani hriešny plod červene sa rútil nadol
sval schopný činov, čo vedia zmámiť.
A tak v poblúznení prichytil som vlastné ruky,
láskajúce už mŕtve a opadané perá,
i zopäl som pevne a pred smrťou ich ukryl,
kiež by sa mohla ukryť aj Persefona.
Darmo som však tajil, myseľ nezabudla
a ruky tobôž nie, už operené novým brkom,
túžili sa k tebe vznášať moje krídla,
veru znovu zrodený som amor s bájnym lukom.
Hroty šípov sfarbím vlastnou krvou dočervena,
tvojím smerom vystrelím, lebo milujem,
hoci viem, že nárek môj potom konca nemá,
no aj napriek tomu raním nás deň čo deň.
A noc čo noc, Kipu, kúpe sa tvoja tvár v stoickosti,
nechávaš ma ochutnávať city za nás za oboch,
pretože chápeme - zaslúžim si nechať sa takto hostiť
tebou, Kipu, takto to totiž stojí v návodoch,
ako splatiť hriechy starých dní...
JE LEEST
Havran v zlatej klietke
PoëzieLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
