Opýtala si sa kedy, spomínaš?
A pamätáš, čo som vtedy odvetila?
Ja nie, tak ako si nepamätám otčenáš,
ale hovorím ti, nadišla tá chvíľa.
Ak chceš, pomodlím sa vymyslenú modlitbu,
zamrmlem pár zvučných formuliek,
odhodlaná výpravu do minulosti podniknúť,
do minulosti, ktorej vlastne niet.
Čo myslíš, dotkne sa uší akéhosi boha
taká modlitba, pretože ruka zaručenie nie;
môže skrz ono premýšľanie vzniknúť noha
mnou stvoreného Pána, keď je v ňom hriech?
Preklínam ich do jedného aj s modlitbami,
inak predsa vyzerajú bdelé chodníky,
no bojíte sa zabiť o nich príbeh bájny,
radšej v kľaku modlikáte pred nikým.
Ja nebudem, tak sa konečne pripravte
a postavte mi hranicu zo suchého dreva
alebo to mám za vás spraviť tiež,
ako Ježiš chcete, by moja duša drela?
Lež odmietam sa za vás obetovať,
vezmite latu a urobte zárezy podľa vôle,
polovicu dajte mne a potom snáď
uvidím vašimi očami, jak dlhé sú dlhy moje.
Ale než zodvihnete na mňa nesplatenú sekeru,
uložte v lebeň posledné slová vyústené:
nemám záujem k falošným bohom prebehnúť,
pretože žiaden z nich jednoducho nevie
prijať neodvratnú pravdu skrytú vo hviezdach -
jedného dňa z bohov ostane iba sivý prach,
na ktorý nebude veriť nik...
YOU ARE READING
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
