Navštívil žltý mesiac nebastyk
i vôkol krásny jeho zrel som rumenec
a na tvári pocítil teplý dych,
kým slnko rýdzim striebrom ukuté
vprostred čiernych vmaľoval umelec
jazerných vôd, prenádherne tajomných,
bo v jeho svite žiaria ukrutne,
svietia hviezdy ticho na slamník
v mäkkých tôňach nenápadne skrytý.
Prijme každé telo znavené, ten gavalier!
Jak zložil by naň cestou kosti otlčené
i všetky pľuzgiere ukryté za pätou
Achillovou, do tvárí došli by odlesky,
ostro napadla by oko reminiscencia,
ostro v oko zarezala, ostro do duše-
na výzvedách je, hľadá odpustenie.
Nieto však kvetu, čo by vykvitol,
iba fialový bodliak- všetko zalesnil
a náhlym chtíčom vehementne prijal.
Kdes' pokoj môj vytúžený, kdes' mi ušiel?!
No rozhodol som sa, že odstrčím rukou
ten jeho omen pohostinstva
a ľahol si radšej na chladné máry,
lež na vlastnom som ležal, nie na cudzom.
Ach, túžil som vidieť lkať za mnou zore,
červánky nariekať uzrieť túžil som,
nechcelo sa však mojim prosbám zdariť,
svitalo v nový deň a jedno telo choré
-duša v ňom akási neistá-
nehybne ležalo, kým dážď tíško tĺkol
na mŕtve srdce starcovo.
BINABASA MO ANG
Havran v zlatej klietke
PoetryLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
