Už som tu zas.
Narýchlo prišiel som, nezdržím sa dlho,
preto prepáčte, prosím, zabudnuté spôsoby.
Neruším vás?
Ruka moja patrí teraz vám, som sluhom
a jak riekne pera vaša, vzápätí spôsobím,
hoc z Inkov by spraviť Rimanov kázali.
Nedopytujem. Moc nado mnou len vám náleží,
aj druh môj celý- vašimi sme vazalmi.
Z panej vôle -mojej sily- vystavím na veži
vašich túžob zámky; no dumajte náhle
najvrchnejšia pani činov mojich vznešená,
chytro zanechám, ozyv počká vás: „Vale..."
VOUS LISEZ
Havran v zlatej klietke
PoésieLen temný kúdol unikajúci spod horiacich perutí. Len zatúlaná iskra v nebo stúpajúca, ktorá čaká na vyhorenie. Len bolestivé kolóny nočných myšlienok, čo nedajú spať. Len toľko. Len prozaická poézia. Nič viac. Za cover vďačím úžasnej DelZy44.
