Invited ✔️

🤯Hrdinka🤯

,, Crrn. " niekto zazvonil.

Povzdychla som si.

Veď je desať večer, niektorý ľudia chcú spať.

,, Idem."vykríkla som, keď stále dookola zvonil.

Otvorila som dvere a zrak mi dopadol na Martinusa.

Zarazene som stála vo dverách, neschopná slova.

,, Myslela si si, že ťa nechám na pokoji?" uchechtol sa a vstúpil dnu.

,, Hhh?"priblížil sa, načo som ja cúvala.

Nasucho som pregĺgla a chcela niečo povedať, ale vytvorila sa mi hrča v krku.

,, Už niesi taká hrdinka, čo?" narazila som do steni.

,, Odrezali ti jazyk, keď už si ticho? Alebo si si vstúpila do svedomia?"pričapil ma na stenu.

,, J-ja..." chcela som niečo zrozumiteľne povedať, avšak zasekla som sa.

,, Čo ty, hh? "nadvihol obočie.

Zhlboka som dýchala a bola v pomykove.

Jeho oči boli tmavohnedé, až čierne čo znamenalo, že je na mňa dosť naštvaný.

,, P-prepáč." vydralo sa zo mňa nakoniec.

,, Myslíš si, že mňa to zaujíma?!" prskol po mne a vrazil mi facku.

Chytila som sa za boľavé miesto a do očí sa mi tlačili slzy.

,, Nerev lebo dostaneš ešte jednu." zavrčal.

,, Martinus?" ozvalo sa zhora.

Rýchlo som si utrela slzy a zrak mi padol na Alexa.

,, Čo ty tu?"

,, Prišiel som za tebou." povedal, až by som nespoznala, že klame.

,, Aha a čo stvárate vy dvaja? "zasmial sa.

,, Ale nič." mávol rukou a mrkol po mne.

,, Usmej sa. "naznačil mi perami.

Ako na povel som sa usmiala.

,, Tak ideš? Hore?" palcom ukázal na svoju izbu.

,, Samozrejme. "zasmial sa a predtým ako sa rozbehol hore, mi pošepol:
,, Ešte si to vybavíme."

Nasucho som preglgla.

Keď za nimu cvakli dvere, šla som do svojej izby.

Ľahla som si do postele a skúšala zaspať. Po nejakej pol hodine sa mi to naozaj podarilo.

Martinus

,, Asi už pôjdem." povedal som, keď som si všimol, že Alex skoro zaspal.

,, Dobre, dobre, dobrú noc." zamumlal a hodil sa do postele.

Len som sa uchechtol a vyšiel z jeho izby.

Avšak zastavil som tiež u Johnsovej.

Pravdupovediac chcel som pokračovať, kde som skončil, ale keď som ju videl ako zlato oddychuje rozmyslel som si to.

Bola vlastne celkom pekná a zlatá. No nie celkom, ale úplne.

Čo zas trepem?

Privrel som dvere od jej izby a šiel domov.

***

,, Ale, ale, aha kto prišiel. "hneď na mňa vybafol Lucas, keď som prišiel po druhej hodine.

,, Ťažká noc?" začali sa všetci smiať.

,, Viacej ako si myslíš. " povedal som sarkasticky a na tvári ponechal úškrn.

,, Martinus?" odrazu sa ozval nežný hlások za mojim chrbtom.

Otočil som sa a zrak mi padol na nízku blondínku.

,, Čo chceš?" zavrčal som.

,, T-tu máš text, ktorý máš povedať počas toho prezentovania projektu. "
do rúk mi vrazila papier.

,, Všetko?" nadvihol som obočie.

Pomaly prikývla.

,, Poobede prídeš ku mne a opovaž sa neprísť." zavrčal som jej do ucha.

Nasucho preglgla a prikývla.

,, Teraz odpál."

Rýchlo sa otočila a odišla.

,, Tak tá sa skoro strachom prepadla." okomentoval Louis.

,, To hej." zamrmlal som a odobral sa do triedy.

👽Olla👽

Kapitolu očakávajte na budúci týždeň 😉👉

Vanes🌻