Two weeks later
Keď som prišla zo školy odložila som tašku na botník a šla si sadnúť na gauč.
,, Izabell? My ideme do práce, tak poslúchaj brata. " povedala mama, pri čom kývla hlavou k Alexovi. Potom spolu s otcom odišli.
Opäť som otočila hlavu na televízor v ktorom bežal nejaký seriál.
,, Bell?" prisadol si ku mne Alex.
,, No? "
,, Dnes pôjdem von a nechám si doma telefón, lebo..." prerušila som ho.
,, Pretože, keď si bol naposledy napitý, vyvolával si mi najmenej 10 krát." zasmiala som sa.
,, No... , tak keď mi bude niekto volať, povec mi. "uchechtol sa.
Bolo mi jasné, že niekam pôjde. Veď dnes má meniny.
O chvíľu zabuchly dvere, pri čom sa mi naskytla príležitosť, zjesť moju čínu, ktorú som si schovala do zadnej časti chladničky.
Vybrala som ju odtiaľ a zo šuflíka vybrala vidličku. Napichla som na ňe špagety a vložila si ich do úst.
,, Konečne. " vydýchla som.
Poviem vám, že nič na svete nemilujem viac ako čínu. No sushi, či čo to je, to je mimo mňa, ale toto, proste... mňam!
,, You... You love it how I move you, You love it how I touch you. My one. When all is said and done. You'll believe god is women. " začal vyzváňať Alexov telefón.
Ako som to mohla spoznať?
Samozrejme s jeho tónom zvonenia Ariany Grande na ktorej je závislý.
Nechala som to zvoniť, avšak spustil sa odkazovač. (Dúfam, že to ešte existuje 😁)
,, Ahoj Alex, tu Martinus. Chcel som ti zablahoželať osobne, ale pravdepodobne nemáš čas, keď mi nezdvíhaš... Tak teda všetko
najlepšie -uchechtol sa-. To je všetko...
teda,...vieš ako si mi hovoril, že keď sa niečo stane mám ti zavolať? Asi nastala tá situácia,.. ale nenechaj sa otravovať....Tak ahoj... -píp-. "ozvalo sa.
Mikla som ramenami, ja mu pomáhať teda určite nebudem. Nechce ma ani vidieť , tak nech mu pomôže niekto iný.
Šla som do obývačky, ale znova volal a spustil odkazovač.
,,Ahoj, to som zase ja. Vieš len,... dosť súrne potrebujem pomôcť
-píp-."povedal a znova zavesil .
Sadla som si na gauč a začala rozmýšľať.
Mám tam ísť alebo nie?
Na jednej strane by som mu ihneď pomohla, nie len pretože chcem, ale aj preto, lebo mám stále pocit, že za všetko môžem ja. Avšak na druhej strane, je to stále Martinus Gunnarsen, ktorý ma šikanoval a on moju pomoc určite odmietne.
,, Znova ja. Docela otravujem, že?
- uchechtol sa-. Vieš len zasekol sa mi vozík do schodov a... z metrovej výšky ho ťažko odtiaľ vytiahnem....
- píp - "zase sa ozvalo.
No po tomto som už stála na nohách.
Mala by som mu pomôcť, či už ma vyhodí, alebo nie.
Vanes❤️
YOU ARE READING
Invited ✔️
Fanfiction,, Eh p-prepáč. " vykoktala som zo seba, keď som do niekoho narazila. ,, Mala by si sa pozerať kam ideš." zavrčal a opäť sa venoval niekomu inému Sklopila som pohľad a vytratila sa odtiaľ.
