Invited ✔️

🚑Nemocnica🚑

Bella

,, Máš všetko? "spýtal sa Alex, ktorý mal cez plece prehodenú moju tašku.

,, Áno." povedala som a vyšla z izby.

,, Alex? "

,, No?" otočil sa na mňa.

,, Môžem ísť za Martinusom? Sama?"spýtala som sa opatrne, i keď nechápem, prečo by mi to nedovolil.

,, Dobre, počkám ťa v aute. Inak izba 345 a 4 poschodie."

Prikývla som a šla tam. Keď som bola pri tých dverách, nadýchla som a zaklopala.

,, Ďalej. "ozvalo sa, načo som vstúpila dnu.

Ležal na posteli s obviazanou hlavou, ale najviac upútalo moju pozornosť, vozík v rohu miestnosti.

,, Ty tu čo chceš?!" povedal podráždene, hneď ako ma zbadal.

,, Emm..."odmlčala som sa a prišla bližšie k jeho posteli.,, prišla som sa pozrieť ako ti je." sklopila som pohľad k zemi.

,, Ako vidíš som ochrnutý. Vlastne len to ťa chráni pred tým, aby som ti jednu strelil. "poslednú vetu si zamumlal popod nos. Avšak počula som ju.

Zamračila som sa.

Tak ja celú noc nespím, pretože som sa o neho bála,celý deň som na neho myslela, že či je naozaj v poriadku a teraz by mi chcel ešte jednu streliť?

,,Chcela som sa len uistiť, že či si v poriadku, ale očividne ma tu nechceš." pozrela som mu do očí.

,, To si uhádla."

,, Tak asi pôjdem. "povzdychla som si a mala v pláne odísť, ale dnu vtrhla jeho partia.

,, Ahoj Mar-... Ale, ale, koho to tu máme." uchechtol sa Jacob.

Automaticky som začala cúvať do zadu,ale po chvíľi som narazila do steny.

,, To TY si zapríčinila, že je Martinus na vozíku, však?!" vykríkol po mne Lukas.

Uhla som pohľadom pretože, že sa mi slzy tlačili do očí. Samozrejme sa mi v tom momente začali kotúlať po lícach.

,, Alebo sa robíš, že o tom nič nevieš?" doplnil ho Zack.

Chcela som na to niečo povedať, ale vydral sa zo mňa len vzlyk.

,, Nechajte ju." ozval sa Martinus, ktorý do teraz len ticho prizeral.

,, Alee. "povedali všetci zborovo.

,, Môžem ísť?" potichu som sa spýtala.

Zdvihla som pohľad na Gunnarsena, ktorý pokýval hlavu na súhlas.

Nečakala som na nič a vybehla z jeho izby a následne z nemocnice.

Ale na chvíľu som sa zastavila, aby som sa trochu poupravila a potom som nasadla do auta, kde ma už netrpezlivo čakal Alex.

,, Stalo sa niečo? Vyzeráš ako by si plakala."spýtal sa po chvíli.

,, To sa ti len zdá." mávla som rukou a sledovala cestu.

Vanes❤️