Invited ✔️

👿,, Kto?" 👿

Len sa uchechtol a odtiahol sa.

,, Nabudúce drž hubu. "odfrkol a vytrhol mi vak z ruky.

Obrátil ho dnom dolú a všetky moje veci z neho vysypal.

Škodolibo sa na mňa usmial a čakal  kým si to pozbieram.

Pomaly som sa zohla a začala to hádzať do vaku, ale keď som šla zdvihnúť peračník, zhodil ma na zem.

,, To sa nevieš udržať na nohách?" začal sa smiať a s ním aj všetci ostatný.

,, Ste normálny!?" vletel sem Martinus po boku Chloe. Čudujúc som na neho vyvalila oči.

Ž-žeby sa m-a z-zastal?

,,To sa robí takto. " uchechtol sa a pár krát mi kopol do brucha.

Čo som si mohla myslieť...

,, Aby nešla plakať k bratovi. " poznamenala Chloe pri pohľade na svoje né chty.

So syknutím od bolesti som sa zdvihla na nohy.

,, Ona bude ticho, že?" prišiel ku mne bližšie.

Pootvorila som ústa, s tým že niečo poviem, ale strnula som v pohybe, pretože jeho ruka sa ocitla na mojom zátylku.

,, Že?" milo sa usmial a dal mi facku, po ktorej som spadla na zadok.

Chytila som sa za bolestivé miesto.

Celé líce ma pálilo,čo nasvedčovalo, že tam bude pekná modrina.

,, Odpovec!" znova ma udrel.

,, Á-áno. "vykoktala som medzi vzlykmi.

,, Teraz padaj preč." prskol po mne.

Rýchlo som si zobrala veci a utiekla odtiaľ.

Vyhrabala som kľúče od domu z batohu a rýchlo vtrhla dnu.

Skĺzla som po dverách dolú a dala vzlykom plný priechod.

,, Bell?"prišiel do chodby Alex.

,, Už zas!? Bell, povec mi už, kto to je." kľakol si ku mne.

,, Noták,mne to môžeš povedať. " privinul si ma do objatia. ,, kto?"

,, Nemôžem ti to povedať. "zamumlala som a odobrala sa do izby.

***

,, Bell,davaj!"vtrhol mi do izby Alex.

Rýchlo som do tašky strčila zošity a šla dole.

,, Odveziem ťa, tak poď." povedal Alex a nečakal na moje námietky, pretože ma už ťahal k autu.

Keď sme boli pred školou a ja som uvidela celú partiu chlapcou, vôbec sa mi nechcelo vystúpiť.

,, Je to niekto z nich?" uprene sa na nich zadíval.

,, Nie! "rýchlo som povedala, pretože ak by som váhala, mal by tušenie a potom by sa to dozvedeli oni a keď sa to.... p-proste by to malo následky.

,, Dobre, tak už choď, lebo neztihneš." povedal a objal ma. Vystúpila som z auta a sledovala ako sa auto stráca za ďalšou ulicou, kde je vysoká škola.

,, Ale, ale, kto sa uráčil prísť." vykríkol na mňa Jacob.

Znova som sa začala triasť, pretože som sa bála ako vždycky.

Vytiahla som všetkých 12 zošitov a šla k nim.

Prevzali si ich odo mňa, ale keď som chcela odísť, Martinus ma chytil za zápästie a potiahol ma zaň k sebe.

,,Ak hocičo vykecáš bratovi, bude to mať následky. A to také, že si ich nevieš ani predstaviť. " povedal pri mojom uchu o ktoré sa perami jemne
obtrel.

Nasucho som preglgla.

Sotva zreteľne som prikývla a šla radšej do triedy.