😔Vozík😔

1.2K 81 4
                                    

,, Klop-klop. "niekto mi zaklopal na dvere.

,, Ďalej." hneď ako som to povedala sa zpoza dverí vyrútil Alex.

,, Ježiši Bell, si v poriadku?"prišiel k mojej posteli a celú si ma prehliadol.

,, Mám len zlomenú ruku." pregúlila som očami.

,, A čo sa vlastne stalo? Telefonovali mi, že si bola účastníkom nehody."zvraštil čelo.

,, J-ja...no, Martinus ma chcel zaviesť domov, ale narazil do nás kamión." nervózne som zo seba vykoktala.

Pravdou je... že som bola dosť napitá a moja myseľ si ten kamión nejak približovala, čiže ak by som nevykríkla a Martinus sa nezľakol, nič takého to by sa nestalo.

,, Čo? Kto?" nadvihol obočie.

,, M-Martinus. "sklopila som pohľad.

,, Gunnarsen?" spýtal sa a ja som prikývla.,, veď on s tebou ledva prehovoril. Zaujímavé , že ťa chcel zaviesť domov. " zasmial sa.,, a ten je kde? Je mu niečo?" spýtal sa a ja som mu pozrela do očí.

,, J-ja neviem. "

,, A je mu niečo? "podozrivo na mňa hľadel.

,, J-ja... lekár mi povedal, ž-že... m-má ochrnuté dolné končatiny." povedala som s námahou.

Vlastne ma to veľmi trápilo. Môže byť aký chce, ale na vozíku si nazaslúži byť. Ešte k tomu je to celé len a len moja chyba.

,, Hneď som tu." rýchlo zabrblal a odišiel z mojej izby ako víchor.

Povzdychla som si a otočila sa k oknu.

Alex

Vyšiel som z jej izby a šiel na recepciu.

Nemôžem uveriť tomu, že je na vozíku a už vôbec nie, prečo viezol Bell.

,, Dobrý deň, na akej izbe je Martinus Gunnarsen? "

,, 4 poschodie izba číslo 345."odpovedala sestrička a ďalej sa hrabala v papieroch.

Keď som sa tam dostal, nadýchol som sa a vstúpil dnu.

Okolo jeho postele boli stoličky, na ktorej sedeli jeho kamaráti a o niečom sa s ním zhovárali.

Martinus ležal na posteli s obviazanou hlavou, pri čom mal niekoľko rán na tvári. Taktiež v rohu miestnosti bol invalidný vozík

,, A-ahojte. " vykoktal som šokovane, keď sa všetci na mňa pozreli.

,, My sa za chvíľu vrátime, Martinus." povedal jeden z nich a všetkých vystrkal von.

,,Je pravda, že budeš na vozíku?" sadol som si pri jeho posteľ.

,, Hmm." prikývol a sklopil pohľad.,, ale že vraj je to len také oslabnuté svalstvo, čiže po niekoľkých terapiách by sa to malo zlepšiť."

,, Ešte že tak." usmial som sa.,, a má sa o teba niekto postarať? "spýtal som sa, pretože ma to trápilo.

Martinusa som vždy bral ako takého mladšieho brata. Čiže mám pocit, že sa mám o neho postarať, keďže nemá rodinu. Teda... do jeho 13 som stretával jeho dvojča, sestru, staršiu sestru aj jeho rodičov, ale od vtedy sa po nich zľahla zem. Netuším, či sa pohádali a odišli, alebo zomreli.

,, Nie. A ani nikoho nepotrebujem. Viem sa o seba postarať sám. Kebyže potrebujem pomôcť, zavolám ti."uchechtol sa.

Vanes🎄💙


Invited ✔️حيث تعيش القصص. اكتشف الآن