Invited ✔️

🤷‍♀️Schody🤷‍♀️

Prázdnu krabicu od číny som vyhodila a šla sa obliecť.

Vyšla som z domu a šla teda k nemu.

Keď som bola pred jeho dverami zaklopala som. Sklopila som pohľad na svoje topánky.

Odídem. Veď on ma určite nechce ani vidieť. Ale...

,, Ďalej! "ozvalo sa.

Zdvihla som zrak na kľučku. Nadýchla som sa a vstúpila dnu.

Pohľad mi ihneď spadol na Martinusa, ktorý sedel na schodoch.

,, Teba kto volal?" ihneď po mne zvrieskol.

Čo som si mohla myslieť. Prečo som vždy taká naivná a myslím si, že ocení moju pomoc?

,, Chcela som ti pomôcť s tým vozíkom." mikla som ramenmi a pozrela sa na vozík, ktorý bol nejakým spôsobom zakliesňení, medzi schodmi.

,, Tak to je vážne milé." usmial sa.,, ale tvoju pomoc nepotrebujem. "úsmev mu sklesol a nasadil vážny výraz.

Zatla som zuby. Je mi jasné, že ten vozík sám odtiaľ nevytiahne, čiže moju pomoc potrebuje. A pochybujem, že mi nejak dokáže teraz ublížiť.

,, A mne je to jedno."nevinne som sa usmiala a šla hore na schody.

Snažila som sa ten vozík odtiaľ dostať, avšak moje ženské sily mi na to nestačili.

,, Nemáš nejaké páčidlo?" spýtala som sa po chvíli rozmýšľania.

,, V garáži. "

,, A kde v garáži?" nadvihla som obočie.

,, V garáži! Hľadaj, taká hlúpa nie si, že nevieš pohľadať páčidlo." vyletel po mne.

,, Tak prepáč, že sa pýtam. Neviem či ti to nedošlo, ale ja tu nebývam, tak odkiaľ mam vedieť , kde je posraté páčidlo!" praskli mi nervy.

Zišla som dole po schodoch a rozhliadla sa, kde vôbec môže byť tá garáž.

,, A tá garáž je kde?" otočila som sa na neho.

Vygúlil oči asi maximálne ako sa dalo a ľahol si na schody.

,, Pane bože. "povzdychol si.,, doprava, prvé dvere na ľavo."

Išla som tam. Samozrejme tam boli zaparkované jeho 2 autá. Kebyže vám ich mám opísať, asi rozprávam do zajtra, pretože tie autá sú sakra... úžasné!

Dobre späť k páčidlu.

Po chvíľy som ho našla na poličke. Šla som znova hore na schody, kde som sa pokúšala vozík odtiaľ dostať.

Vanes❤️