ADVENTNÝ KALENÁR 2018 (DOKONČENÉ)

11

Sedeli sme tam sami v aute a ja som v tej chvíli nevedela čo povedať. Ale len tak spontánne som len odpovedala ÁNO. V tej chvíli ako som to povedala nahlas tak som neverila ani ja ani on. A v tej chvíli sa mu na tvári zjavil najkrajší úsmev, úsmev som mu opätovala. A zrazu na mňa Matteo pozrel pohľadom že mám ísť k nemu bližšie. Ja som hneď vedela čo chce urobiť tak som sa k nemu priklonila a pobozkal ma. Potom sme sa od seba odtrhli a ešte sme sa objali.

Potom už Matteo naštartoval a išli sme do školy. Do školy sme prišli asi za desať minút. Matteo zaparkoval na školskom parkovisku, a ešte predtým mi Matteo povedal :,,Keď sme vystúpime z auta tak je jedno čo ai budú hovoriť ostatný, mi budeme navždy spolu, dobre? "

Ja som len prikývla a vystúpila z auta. Matteo ma chytil za ruku a prešli sme cez malý chodníček  až k hlavným dverám školy. Keď sme prechádzali chodníkom tak si spojili ruky a všetci sa na nás začali pozerať ale až tak mi to nevadilo až kým ku mne neprišla Nina aj s Jim a Yam, potom som sa už s Matteom rozlúčila a on odráčal do svojej triedy a dievčatá hneď začali.

N,J&Y:,,Takže vyklop to, ty a Matteo, ako no proste akoo? Chceme počuť všetky detaily! Ihneď !"

L:,,Kľud baby, ja vám všetko poviem jba že už mám zvoniť a meškať nemôžeme, prvá je matika!"

N,J&Y:,,Počúvaj,ty sa z toho chceš len vykrútiť že??"

L:,,Nie ale o dve minúty zvoní,tak poďme už do triedy."

Ďalej to už neriešili a išli sme do triedy ale predtým sme ešte šli ku skrinkám a keď som prišla k tej svojej tak som na nej našla nalepenú ružu s kartičkou na ktorej bolo napísané
,,Lúbim ťa, si pre mňa všetkým. Matteo"

Ružu som zlepila zo skrinky a jemne som sa nad ňou pousmiala.

Ahojte. Takže máme tu novú kapitolku snáď vám spríjemnila deň. Ak sa vám kapitola páčila tak mi nechajte vote,koment alebo follow.

Danielle