Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

10.KAPITOLA

"Vstávaj!"prišla mi do izby nahnevaná mama. Otvorila mi okno,strhla zo mňa paplón a treskla do stola. Au,moja hlava! "Chodíš po nociach von,opíjaš sa a potom nevieš vstávať! Vieš koľko je hodín? Je jedna!!!"kričala.
"Nekrič prosím. Bolí ma hlava."povedala som tak,že mi bolo ledva rozumieť.
"Teba bolí hlava? Tak ti treba!"kričala ďalej. 
Dala som si podušku na hlavu aby som ju menej počula,ale ona mi ju chmatla a hodila na zem. "Okamžite sa postav,doprdele!!!"zakričala,radšej som sa teda postavila,pretože naštvať moju mamu je čisté peklo. "Choď sa prosím ťa umyť,lebo smrdíš ako starý alkoholik!"rozkázala. "Tvoj otec by sa tak hneval."
"Lenže otec už nie je."povedala som.
Zazrela po mne. Neznáša keď to pripomínam. Išla som sa teda radšej umyť a po sprche som sa šla najesť aj keď som nemala moc veľkú chuť do jedla. "Mami? Premýšľala som,že by sme si kúpili toho mopsa. Lukáš ma vzal k jeho sesternici,ktorá má chovateľskú stanicu."povedala som.
Na jej tvári bol vidieť hnev. "Povedala som,že nemáme na to peniaze."odpovedala prísne.
"Ale..."
"Žiadne ale! Proste ten pes nebude! Je to drahé!"zvýšila hlas,tak som to radšej nechala tak. Mala by som sa už s tým asi zmieriť. V tom mi prišla správa na mobile. Lukáš.
L: Idem venčiť psa,nejdeš s nami?
K: Rada pôjdem,kde sa stretneme a kedy?
L: Za pol hodinu v parku?
K: Okej. 
Išla som sa teda rýchlo pripraviť a išla som do parku,kde už pobehoval krásny dalmatínec a Lukáš sedel na lavičke. 
"Ahoj."povedala som. 
Pozrel na mňa s úsmevom. "Ahoj."usmial sa. "Bolt,poď sem!"zakričal na psa a hneď k nám pribehol. Hneď som sa s ním zvítala a on sa tešil. Krásny pes. Prešli sme spolu celý park a trošku sme pokecali. Zistila som,že už chodí na vysokú školu,je prvák. 
"Inak...premýšľala som,že prečo sa tak snažíš a voláš ma von?"spýtala som sa ho.
Zhlboka sa nadýchol. "Prídeš mi v pohode baba a chcem aby si konečne začala veriť chalanom."
"Prečo?"
"Neviem,proste si myslím,že ti to uľahčí život."
"V čom ako?"
Mykol plecom. "Tak skús sa nad tým zamyslieť. Dosť by ma štvalo keby také pekné dievča ako ty zostalo navždy samé,len kvôli nejakému kreténovi."
Začervenala som sa. On si myslí,že som pekná. "Och,ďakujem,ale... to nech ťa netrápi. Ja sa už bojím po druhýkrát zamilovať."
"Ja viem,ale uvidíš,že príde niekto,pri kom na všetko zlé zabudneš. Budeš myslieť len naňho."odpovedal. V tom som si uvedomila,že keď som s ním tak moc nemyslím na tie zlé veci,len keď mi ti pripomenie on. Aj keď nie som s ním tak už nemyslím na Tibora,ale myslím často na Lukáša. Lenže ja sa nechcem zamilovať. Nemôžem sa zamilovať. Zase plakať do vankúša? Nie ďakujem. Také som už zažila a už to nechcem. 
"Ja už ani neviem poriadne aké to je...zamilovať sa."priznala som. "Do Tibora som najprv bola zamilovaná po uši,lebo to na baby vedel,mal tie rečičky sladké a aj som bola naivná a nechala som sa."
"To si ani možno nebola skutočne zamilovaná,ale bola si len namotaná na reči."
Prikývla som. "Je to možné. Ty si už bol zamilovaný?"
"Pamätáš si dievča o ktorom som ti vravel? Že ma chcela zmeniť."
Prikývla som.
"Volala sa Lívia. Bol som do nej hrozne zamilovaný a ona sa ma snažila zmeniť a ja som sa naozaj snažil,ale potom som pomaly prichádzal o kamarátov a ja som si to uvedomil. Nepáčilo sa mi to. Vedel som,že toto čo zo mňa robí nie som ja a hlavne moji kamaráti tu boli ešte pred ňou,takže som im dal prednosť. Začal som sa s nimi viac stretávať a zostal som taký aký som naozaj ale jej sa to nepáčilo preto sme sa rozišli. Nebudem sa meniť."
"Dobre si spravil."uznala som. "No ja som to mala tak,že som najprv bola z neho mimo úplne a bola som spokojná. Potom som sa s ním vyspala a všetko bolo pekné,ale...potom ma začal mlátiť. Chcela som to s ním skončiť,ale jemu sa to nepáčilo tak ma...tak ma zbil ešte viac. Musela som s ním byť."
"Mne ho Dušan už spomínal,ale v takom zmysle,že išiel do basy za drogy,nevedel som,že mal babu,ktorú bil. Teraz keby sa to všetko deje a viem o tom tak toho chlapca zabijem asi."povedal nahnevane. "Neznášam keď chalan bije ženu."
"A keď je to naopak?"rýpla som si.
"To by sa tiež nemalo. Tak ale to už je potom celkom chyba chalana,že si nedupne a nechá si skákať po hlave."
"To je pravda."zasmiala som sa. "Proste chlap sa musí chovať ako chlap a musí tak aj vyzerať."
Prikývol. "To teda áno."
Potom ma šiel odprevadiť domov.A pred mojím domom mi niečo povedak,čo ma hrozne zarazilo.
"Inak...vedela si,že Monika a Dušan spolu spali?"spýtal sa ma.
"Prosím?!"
"No...spali spolu na tej párty."
Zvráštila som obočie. "Ja ho asi zabijem!!!"