Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

17.KAPITOLA

Piatok večer:
Mama prišla z práce okolo tretej a povedala,že ide na služobku,takže som si sem zavolala Lukáša. Mal by prísť každú chvíľu aj s Boltom. Prichystala som nám teda večeru,upratala dom a čakala ho.
Prišiel o siedmej.
"Ahoj."objali sme sa a pobozkali. Odložil si veci ku mne do izby,išli sme sa najesť.
"Hm...dosť dobre si navarila,či to tvoja mama?"spýtal sa.
Pokrútila som hlavou. "Ja sama."usmiala som sa.
"Šikulka."pochválil. "Inak mám tu niečo pre teba."
"Čo?"
Odišiel do izby a o chvíľu sa vrátil s nejakou krabičkou. Postavila som sa. Otvoril krabičku. Bol tam strieborný náhrdelník. "Toto je pre teba."šepol.
"Čože? A začo?"
Usmial sa. "Lebo ťa milujem a chcel som ti spraviť prekvapenie...smiem ti ho zapnúť?"
Prikývla som a on mi náhrdelník zapol na krku. Otočila som sa k nemu tvárou,dali sme sa tvárami úplne blízko a začali sme sa bozkávať. Vášnivo. Jednou rukou ma chytil za zadok,druhú mi dal na krk a bozkávali sme sa. Túžila som po ňom. Jeho ruky sa obe ocitli pod mojím zadok a už som mala nohy omotané okolo jeho bokov.Ruky som mala zahrabané v jeho vlasoch a užívala si tento krásny pocit. Nasávala som do seba jeho vôňu a vychutnávala si jeho dotyky. Odniesol ma na rukách do postele,kde sme pokračovali v bozkávaní. Ja som ležala na chrbte a on bol nado mnou. Začal mi bozkávať krk a rukami mi hladil telo. Tričko som si dala dolu a on zostal ako obarený pri pohľade na moje prsia,no potom ma začal bozkávať na hrudi. Znova prešiel s bozkami na krk a šepol: "Chceš to?"
"Áno,nie je to predsa moje po prvé...a už mi to chýba."šepla som späť.
Usmial sa a ďalej mi bozkával telo. Pomaly mi rozpol nohavice a stiahol dolu. On si dal konečne tiež dolu tričko a nohavice. Zakusla som si do pery a on znova pokračoval v bozkávaní. Rozopol mi podprsenku a začal bozkávať brucho a išiel pomaly nižšie. Stiahol mi nohavičky a jeho krásnymi rukami mi prešiel medzi nohy. Zatriaslo mnou. Išiel k mojím perám a pobozkal ma a už už som ho cítila v sebe.

"Bolo krásne."priznala som keď už sme vedľa seba ležali v posteli.
Pritisol si ma k sebe bližšie. "Mne sa to tiež veľmi páčilo."
Prešla som mu prstom po nose a ústach. "Nečakala som,že sa niekedy ešte zamilujem."
Usmial sa. "Som rád,že som to práve ja."
"Ja som tiež rada,že si to ty."
"So mnou ti už nič nehrozí."usmial sa.
"POvedz mi čo mám robiť aby ma mala tvoja mama rada?"spýtala som sa ho.
Zasmial sa. "Nič...ty nemáš šancu."vyplazil jazyk.
"Ty si sprostý."
Smial sa. "Ale nie...šak ona sa odmäkčí aj sama. Proste buď sama sebou to je všetko,ju to prejde,bude to pohode."
"Dúfam...lebo keď ma nebude mať rada moja svokra tak to akože neprežijem."
"Ale ale slečinka...ty už si sa mi nasáčkovala do rodiny?"zasmial sa.
Usmiala som sa. "Áno,snáď ma raz požiadaš o ruku."
"Takto si to vynucuješ?"
"Nevynucujem."smiala som sa.
"Asi nebol dobrý nápad s tebou spať ako vidím."usmial sa.
Nadvihla som obočie. "Sa ma už nezbavíš."
Prežehnal sa a ja som ho zo srandy buchla po pleci. Išli sme sa ešte prejsť po uličke so psami aby boli na noc poriadne vybehaný,potom sme sa umyli,ľahli si a pozerali film. Hrozne sme sa nasmiali pri komédii ktorú sme mali pustenú. Odrazu mu niečo prišlo na mobile. Pozrel sa teda kto to je a hneď mu z tváre zmizol úsmev.
"Čo sa deje?"spýtala som sa ho,ale neodpovedal. "Lukáš,haló,čo sa deje?"
Pozrel na mňa zúfalo. Vyzeral akoby stratil reč.