SOBOTA
Ráno mi mama naštvane vošla do izby.
"Čo je?"povedala som nepríjemne.
Začala mi otvárať okná,odostierať a robila to dosť nahlas. "Vstávaj!"
"Prečo?"
"Lebo! Zabudla si,že má dnes prísť babka a Vilo aby sa zoznámili?! Prídu za dve hodiny a ty tu spíš! Potrebujem aby si mi pomohla."
"Okej,okej."povedala som,ale stále som ležala.
Pristúpila ku mne. "Ty si pila? Vieš,že keď si tehotná tak nemôžeš piť?!"
"Nemala som alkohol,nie som taká sprostá."
"Len aby. A teraz už vstávaj!"skríkla. Odrazu mi na posteľ skočil Chester a začal ma oblizovať takže som vstala,išla do kúpeľne,kde som sa umyla a išla sa najesť. Potom som mame pomohla upratať celý dom a nachystali sme nejaké občerstvenie. Babka prišla skôr než Vilo,ale on prišiel asi 15 minút po nej,lebo sa zdržal vraj v zápche.
"Tu máš peniaze,Klaudia."povedala babka.
"Načo? Babka nemusíš mi dávať peniaze."
Usmiala sa. "Počula som,že bude s teba mamina,takže musím ti niečím prispieť."
"Babka,ale ja vážne nepotrebujem peniaze."
"Dobre ako chceš,ale keď bude svadba,tak mi dovoľ trošku prispieť."stále sa usmievala.
Vzdychla som. "Dobre babka,ďakujem."
"A kedy bude svadba?"
"Chceli by sme čo najskôr,kým nemám ešte veľké brúško."
"No lebo ja poznám jednu pani a ona by vám vedela vybaviť svadbu ešte teraz zatiaľ kým je leto."povedala babka.
"Hej? To znie dobre.Spýtam sa Lukáša."
Prikývla.
Asi o hodinku neskôr niekto klopal.Lukáš.
"Je u nás babka aj Vilo."povedala som medzi dverami.
"Ups,prepáč,tak ja pôjdem."
"Nie,Lukáško,poď k nám."ozvala sa mama z obývačky.
Usmial sa. "Dobrý deň...nechcem moc otravovať."
"Ale neotravuješ,babka bude rada,že ťa uvidí."
Išiel teda ďalej. Babka mu hneď povedala o tej tete,svadbe a Lukáš vyzeral naozaj nadšene.
"Klaudia,tak to si pozeraj už šaty,fakt by sme to mohli už spraviť."povedal mi. Úprimne? Celkom som z toho v strese,aj keď tá predstava,že Lukáš bude môj manžel je naozaj krásna.
"Okej. Tak sa spýtaj tej pani kedy by nám dala termín."nakoniec som odpovedala.
Babka sa potešila. "Zavolám jej hneď teraz."povedala a už ju aj vytočila. Odišla do druhej miestnosti,kde s ňou volala. O chvíľu sa vrátila naspäť celá natešená.
"Povedala že takto o týždeň by sa vklude dalo."tešila sa.
"Ale veď nemám ešte šaty ani nič. Nie je to skoro?"zľakla som sa.
"No ja poznám veľa kaderníčiek,kozmetičiek takže máš o starosť menej. Šaty vyberieme hneď,veď máš prázdniny takže máš čas."pridala sa mama.
Lukáš odkašlal. "A moja mama pozná kopu agentúr,ktoré nám hneď vyzdobia sálu."
"A máme vôbec sálu?"
Babka sa usmiala. "Veď tá pani robí svadby. Vybaví kostol,sálu,ozdoby a jedlo...proste všetko.Nemajte strach...ešte nám dá aj zľavu."
Vydýchla som. "A kto ma odnesie k oltáru keď už nemám...nemám otca?"
"Buď tvoj krstný otec,alebo môže aj môj."navrhol Lukáš.
Prikývla som. "Tak to asi skôr ten tvoj,môj krstný býva v Amerike a určite sa nebude môcť dostaviť sem...a nechcem moc veľkú svadbu."povedala som.
"Ani ja nie."pritakal.
Babka bola u nás ešte hodinu a potom odišla. Vilo sa rozhodol,že u nás prespí.
"Som tak premýšľal,že keď sa vy dvaja vezmete tak budete bývať spolu,či?"spýtal sa ma Vilo.
"Tak ja by som chcel,ale kde?"povedal Lukáš.
"No a to je tá vec,čo sme premýšlali."prehovorila mama. "Že by som išla bývať k Vilovi a vy dvaja by ste boli tu."
Prekvapilo nás to. Obaja sme na nich pozreli či to myslia vážne a očividne áno.
"Tak Klaudia musíte niekde bývať spolu,veď budete mať spolu dieťa,nemôžete bývať od seba."
"Dobre mami,ďakujeme."objala som ich a Lukáš tiež.
"A finančne ste na tom ako?"spýtal sa Vilo.
Lukáš sa zhlboka nadýchol. "Asi trošku ťažšie,ale ja sa snažím,budem aj popri škole pracovať."povedal.
"Tak ale aj ty budeš dostávať materskú,ale aj ja vám pomôžem."povedala mama.
Usmiala som sa. "Ďakujem mami,že pre mňa toľko robíš."Lukáš sa tiež napokon rozhodol,že u nás prespí,takže sme si večer pozreli film v posteli. Túlili sme sa k sebe a rozprávali.
Chytil mi brúško a hladil mi ho. "Tu je to naše krásne dieťatko.Ako sa bude volať?"spýtal sa.
"Hm...keby je to syn tak asi...neviem,napadá ťa niečo?"
"Timotej,Dalibor...alebo nejaké americké?"
"No jeden spevák Ryan vyzerá celkom ako ty,tak mohol by tak."usmiala som sa.
Zamyslel sa. "To znie dobre. A dcéra?"
"Karolína,Vanesa,Lea alebo Diana."navrhla som.
"Niečo vymyslíme,ale páčia sa mi tie mená..ale syn keby je tak Ryan."rozhodol.
Pobozkala som ho. "Samozrejme."
-----
Aké meno by sa vám páčilo? A čo by ste povedali keby neskôr spravím knihu o ich dieťati?
YOU ARE READING
Ľadové srdce [DOKONČENÉ]
RomancePríbeh o 18 ročnej Klaudii. Na pohľad mrcha,no vnútri je to úžasná,milá osoba. V živote sa veľa natrapila kvôli smrti jej otca a kvôli svojmu bývalému frajerovi,ktorý ju len bil. Bude sa dať odmäkčiť alebo navždy sa bude držať ďalej od chalanov?