Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

46.KAPITOLA

O niekoľko rokov neskôr: 
Dnes majú naše dvojičky 11-te narodeniny. Oslavujeme v jednej veľkej reštaurácii a je tu celá naša rodina. Je tu aj Sisa s Braňom a s ich synom Damiánom,má 8 rokov. Keď mi Sisa povedala,že chcú deti neskôr,tak som myslela,že o dosť neskôr a nie o 3 roky neskôr. Nevadí aspoň naše deti vyrastajú spolu.
"Všetko najlepšie Lea,nech si zdravá,šťastná,stále taká pekná a keď budeme dospelý tak si ťa vezmem za ženu."povedal Damián.Všetci sme sa zasmiali. No nie sú zlatí?
Pred rokom nám zomrel náš milovaný Bolt,doteraz za ním smútime,hlavne Lukáš. Chester ešte žije,ale už je starý,takže to príde aj naňho časom. Rio je stále v pohode. Predsa len sa mačky dožívajú o niečo dlhšie ako psy.
"Prečo dostala Lea viac darčekov ako ja?"odul sa Ryan. No super,deti.
"Lenže ty si dostal playstation."povedal Lukáš. "A ona bábiky."
"Ježíš,Ryan,dospej už."povedala Lea a všetci sa zasmiali. Ona dospieva naozaj rýchlo. Na 11 ročné dievča je naozaj dosť múdra. 
"To sa ti povie."odul sa. 
Lea prekrútila očami. "Decko."
"Ty si decko."
Vyplazili si jazyky. 
"Obaja ste! Veď ste rovnako starí."povedal Damián.
Ryan sa pred neho postavil. "Ty nemáš čo hovoriť,máš len 8!"
"Neskáč doňho lebo uvidíš."obránila si ho Lea.
"Ale už stačí! Sadnite si na zadky a čušte!"okríkla ich mama. Je tu aj Vilo. Mama sa s ním ešte nevydala,povedala,že to nie je potrebné aby sa vydávala v jej veku. 
"Pamätáš si tú buchtu Marcelu? Také fajnové cecky mala...vieš aká je teraz škaredá?"rozprával sa Mišo s Lukášom. 
"To ozaj? Ešte že si ju nepretiahol."povedal Lukáš.
"Vy ste mozgami stále v tínedžerských vekoch ako tak pozerám."krútila som nad nimi hlavou.
"Zlato veď to nebolo tak dávno."odpovedal mi Lukáš.
Nadvihla som obočie. "Máte 30,vtedy ste mali 19."
"Nie nie...Marcelu som poznal ako 17-ročný."opravil ma Mišo.
Zdvihla som ruky na obranu. "Pardón Miško."
"Neplánuješ si nájsť už normálnu ženu a mať s ňou deti?"spýtal sa ho Jano.
"To nie je na mňa."odpovedal Mišo.
"Tak radšej budeš spávať s každou druhou?"
Pokrútil hlavou. "Mám len dve ženy,s ktorými spávam."
Lukáš sa zasmial. "Ty si neuveriteľný."
Ďalej som prešla k Sise. Sedela tam len s Rózou a o niečom kecali. 
"Bola som na tej klinike už trikrát a poviem ti,že je to najlepšia klinika na svete. Pozri,žiadne vrásky."hovorila Róza. "Ale ty máš ešte čas,si mladučká."
"Ale do budúcna som to chcela."
Prikývla. "Chápem."
"Nevymýšľaj Sisa."zapojila som sa do debaty. 
Usmiala sa na mňa. "Nič nerobím. Len sme debatovali."
No a pýtate sa kde je moja babka? Zomrela. Pred piatimi rokmi. Bola veľmi rada,že sa dožila svojich pravnúčat,ale dostala rakovinu a zomrela. Bolo to pre nás hrozne smutné. Deťom sme museli vysvetliť ako to vo svete chodí a že už jej je lepšie. No a Lívia? O nej sa už dlhú dobu nepočulo. Vraj odišla hneď po škole do Prahy,ale nič viac o nej nevieme. A počula som,že Tibor sa často v base bil a raz prišlo k takej bitke,že spadol na hlavu a ochrnul. Karma mu to všetko vrátila. Denisa si vraj vzala nejakého starého boháča a býva s ním v Miami. Monika má manžela tiež,ale nedarí sa jej otehotnieť. Odišli na východné Slovensko a tam bývajú v malom domčeku. A Ivana sa s tým svojím frajerom rozišla,ale sú stále dobrý kamaráti a teraz má nejakého nového,s ktorým je už dva roky. Každý má život ako si ho zariadil. Ja sa nemôžem sťažovať. Mám toho najkrajšieho,najlepšieho manžela a s ním dve nádherné zdravé deti. Čo viac si želať?