Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

2.KAPITOLA

(Na fotke Sisa)
....
Piatok 16:00:
Už sa chystám. Stojím pred skriňou a premýšľam čo si dám na seba. Typický problém dievčat. Nakoniec som zvolila sive tričko s dlhým rukávom a výstrihom a k tomu som si dala čierne rifle s vysokým pásom. Obula som si tenisky,dala si na ruku ešte hodinky a išla som pomaly k Denise,ktorá odo mňa bývalá tak 20 minút. Bola tam už aj Monika a čakali sme len na Sisu. 
"Ty poznáš všetkých tých chalanov?"spýtala som sa Denisi.
"Nie. Len s Dušanom..."odpovedala. No super,takže ani nevieme kto tam všetko bude.
"Čaute! Pripravená žúúúrovať!"prišla Sisa. Vyzerala dobre tak ako vždy. Všetky sme sa teda presunuli do domu naproti,kde nám otvoril nejaký blond chalan s vychudnutým telom.
"Zdravím,poďte ďalej. Ja som Dalibor."povedal a my sme vošli dnu.
"Denisa prišlaaaa!"zakričal nejaký chalan. Rozbehol sa k nám a ja som hneď vedela kto to je. Dušan. Poznám ho. Je to kamarát Tibora,môjho bývalého.On v rýchlosti objal Denisu,zoznámil sa s Monikou a Sisou a potom išiel ku mne. Ale pri pohľade na mňa mu zmizol úsmev z tváre.
"Ehm...Klaudia,ahoj."povedal napokon a všetci prekvapene na nás pozreli. "Ako ide život?"
"Bez toho debila ide život krásne,ale škoda,že vidím teba,všetky spomienky sa mi vracajú."odpovedala som nepríjemne.
Zachechtol sa. "Ale prosím ťa,jeho ešte pekne dlho neuvidíš."
"To dúfam."ukázala som naňho výhražným prstom. Na gauči sedel ešte jeden chalan a jedno dievča.
"Toto je moja frajerka Paťa."povedal Dalibor a ona nám kývla. 
"Ja som Lukáš."povedal ten chalan na gauči. Mal hnedé vlasy,ktoré sa mu trošku kučeravili,hnedé oči,dobre sa obliekal a mal ten výraz ktorým zbalí každé dievča. Nerada to priznávam,ale presne chalan ako on je môj typ. Vždy som mala tento typ chalana rada,žiadny blonďáci. Proste hnedé oči a vlasy boli u mňa najlepšie. Tibor mal síce modré oči,ale aj tak sa mi páčil,no nič so mnou jeho pohľad neurobil,ale keď sa na mňa pozrú hnedé oči,idem sa celá roztopiť.
Lukášovi sme sa predstavili aj my a sadli sme si. Často som ho pozorovala a sem tam mi to vrátil aj on. Zaujal ma,nebudem klamať. Ale príde mi,že je celkom namyslený,to nemám rada. Hlavne sa musím od neho držať čo najďalej,od každého chalana!
"Takže Klaudia,teraz si voľná?"spýtal sa ma Dušan a bol hrozne blízko mňa. Pozeral mi do výstrihu.
"Som a tak to aj zostane."odpovedala som nepríjemne.
"Prečo?"nechápal. Je naozaj taký sprostý? Vie predsa čo mi ten imbecil robil.
"Nespomínaš si?! Ten tvoj milovaný kamarát Tiborko ma neustále mlátil,občas ma znásilňoval! Je jasné,že už nikdy nechcem mať nič spoločne so žiadnym chalanom!"pripomenula som mu.
"Nie každý chalan je taký istý."ozval sa Lukáš.
Zazrela som po ňom. "To môžeš vieš komu hovoriť,dievčaťu,ktoré si takéto niečo nezažilo!"
"Tak ale zamysli sa dievčatko,ty si si toto prežila len s jedným chalanom,mala si aj iného?"
"Nie,ale..."
"Aké ale? Sama vieš,že si mala len jedného chalana,tak ako môžeš tvrdiť,že každý je taký istý? Vieš koľko chalanov je takých,že babu milujú a dali by jej všetko na svete?"stále rozprával Lukáš.
"Ukáž mi teda jedného takého."
Ukázal na seba. "Napríklad ja."
Zasmiala som sa. "Ty? Ty si podľa mňa tak namyslený chlapec,myslíš si,že zbalíš každú."
"Toto si myslíš? Tak potom je problém v tebe,súdiš ľudí na základe vzhľadu.Keby mám ja teba takto súdiť tak ti poviem také veci,že doma plačeš v kúte. Najprv sa posnaž spoznať človeka a potom hovor,lebo mi je práve z tvojich rečí zle."dopovedal a napil sa z pohára. 
Zhlboka som sa nadýchla. Takže chlapec rád mudruje? Okej! Mám chuť mu jednu vraziť po papuli,ale Sisa ma už dobre pozná,vie že sa rýchlo vytočím,preto ma chytí za ruku a šepne mi,že:
"Kľud,on nevie o čom hovorí,zažila si si svoje,nikto nemá právo ťa súdiť."šepla mi do ucha.
Lukáš na mňa pozrel. "Ešte ma napadlo niečo...tvoj otec je tiež taký hajzel? Pretože pokiaľ na základe toho Tibora súdiš ostatných tak asi aj tvoj otec je taký."povedal.
Vybuchla som. "Môj otec zomrel!!! A bol to ten najlepší chlap na celom svete!!!"
"Prepáč to som nevedel."povedal v klude. 
Zhlboka som sa nadýchla a napila sa vody. 
"Počuj Klaudia,takže ty si teraz ako keby lesba?"spýtal sa ma Dalibor.
Sisa nadvihla obočie. "To čo je za debilnú otázku?!"
"Nie som lesba,chalani sa mi páčia stále,viem aj povedať že nejaký chalan je pekný,len s nimi proste už nič nechcem mať."
"To budeš sama? Navždy?"
"Asi áno."
Lukáš pokrútil hlavou. "Podľa mňa sa nájde jedného dňa chalan,do ktorého sa zamiluješ a zmeníš názor."
"Kiežby si mal pravdu."povedala Sisa. 
"Ozaj šak venujme sa aj tu slečne."povedal Dušan a ukázal na Moniku,na ktorú asi každý zabudol,keďže je hrozne tichá. "No povedz mi moja...ty asi rada papáš,že?"spýtal sa jej.
"Ty si taký chumaj!"zakričala naňho Denisa a vrazila mu po hlave.
"Prepáč,veď srandujem...Moničenka,máš frajera?"
"Nie."odpovedala zahanbene.
Pohladil ju po hlave. "To ale nevadí,moja."usmial sa. To je tak doterný chalan,že to nie je ani možné. "A čo tak rada robíš?"začali sa zhovárať. 
Sisa navrhla,že pustíme nejaké piesne,tak aj spravila a začala tancovať. Vyzvala Lukáša aby sa pridal. Postavil sa teda a tancoval s ňou. Motala sa okolo neho a pridali sa k ním aj Dalibor s Paťou. Denisa ma chytila za ruku,potiahla ma na parket a začali sme sa vlniť aj my dve podľa rytmu. Občas som dávala pozor aj na Moniku,ktorá vyzerala celkom spokojne,že sa s ňou baví nejaký chalan.
Pretancovali sme ešte celú noc a potom sme sa vrátili domov. Sisa mala pravdu,bola to zábava.