Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

44.KAPITOLA

A máme po písomnej maturite. Všetko prebehlo v pohode,spravili sme ju. Teraz nás už len čakajú ústne maturity a končíme,ale tie prídu až o dva mesiace,kedy budem už aj rodiť. Snáď sa deti budú pýtať na svet až po maturite. 
"Zlatko,vstávaj,musíš ísť do školy."povedal ráno Lukáš. 
"Dnes nejdem,celú noc som sa budila,hrozne ma kopali a boleli ma celú noc aj kríže,potrebujem si oddýchnuť,fakt mi nie je dobre."povedala som.
Pohladil ma po hlave. "Dobre,zostaň teda doma,ale napíš triednej nech vie."
Prikývla som.
"Tak ja sa idem chystať do školy,ahoj."šepol,pobozkal ma a odišiel. 

Zobudila som sa okolo desiatej,psov som dala len na záhradu,kde sa spolu naháňali. Spravila som si čaj,išla na terasu,kde som sa zababušila do deky a pozorovala psov. Napísala som učiteľke,prečo som neprišla a jej odpoveď prišla hneď: Samozrejme,oddychuj.
Učiteľka mi občas vraví,aby som vôbec nechodila do školy a doma sa chystala len na maturity,ale čo by som robila celé dni doma? Keď sa deti narodia tak pobudnem doma dlhý čas.
Keď Lukáš skončil v škole,domov prišiel len na chvíľu a utekal do práce. Zastavila sa u mňa Ivana,dlho sme spolu neboli.
"Našla som si frajera."povedala.
Vygúlila som na ňu oči. "Ukáž mi ho,ako sa volá? Koľko má rokov? Hovor."hnala som ju.
"Volá sa Tomáš,má 17 rokov,je basketbalista a poznáme sa už 3 roky,ale dali sme sa dokopy až teraz. Vždy sa mi páčil a mala som ho rada,ale on mal dlho frajerku a pred pol rokom sa rozišli a nejako sme si k sebe našli cestu."hovorila a ukázala mi ho. Vyzeral ako slušný,dobrý chalan a celkom fešák,čo ja často nehovorím na mladších chlapcov. Aj keď je to len rok rozdiel. 
"Rodičia sú s tým v pohode?"spýtala som sa jej.
"Ako aj hej. Mama je dosť s tým v pohode,oco bol menej,najprv sa hneval,ale už ho berie fajn,lebo tvoja mamina mu dohovorila,že je to úplne v poriadku a také veci."
"Moja mama je super."vyhlásila som hrdo.
Prikývla. "Je,mám ju veľmi rada...a vy s Lukášom ako?"
"A tak nejako to dávame,snažíme sa. Len on chudák má toho moc. Po škole musí utekať do práce a odtiaľ sa vráti o tej siedmej alebo ôsmej večer. Víkendy má voľné,ale zas ja chodím víkendy na dve hodiny do práce."
"A keď sa ti narodia deti tak budeš chodiť aj tak tie víkendy do práce?"
"Už sme sa o tom s Lukášom bavili a zhodnotili sme,že áno. On tie dve hodiny postráži deti a ja budem v práci."
"Aspoň vám to trošku pomôže."
Prikývla som. "Tak tak."
Bola u mňa dve hodiny a potom odišla domov. Večer okolo ôsmej sa vrátil Lukáš. Priniesol mi rúže. 
"Z lásky."povedal a pobozkal ma.
"Ďakujem,sú krásne."povedala som a išla ich dať do vázy. "Ako bolo v práci?"
"Dnes bolo celkom fajn,kludné to bolo...a ty čo doma?"
"Bola tu Ivana."
Usmial sa. "Aspoň si sa nenudila."
"A má frajera."
"Hej? Tak jej gratulujem."odpovedal. Potom išiel do sprchy a po jeho sprche sme si ľahli do postele a pozerali sme nejaký film na notebooku. Lukáš pri konci filmu zaspal,tak som upratala notebook a zaspala som tiež. 
SOBOTA
Dnes po práci som zašla ešte do obchodu s detským oblečením,kde som kúpila nejaké oblečenie pre obe deti. 
"Aké pohlavie čakáte?"spýtala sa ma predavačka.
"Dvojičky dvoj vaječné,syna a dcéru."
Usmiala sa. "To je milé. Tak vám držím palce,budete dobrá maminka."
"A ocko bude ešte lepší ocko než ja maminka."povedala som a predavačka sa zasmiala.
"Váš manžel musí byť rád,že má takúto peknú ženu a ešte mu aj porodí dve detičky."
Prikývla som. "To áno,ale ja som rada,že mám jeho."
"Tak treba aj tak." 
Potom som odišla už domov a ukázala som Lukášovi čo som nakúpila.Potom sme sa išli spolu prejsť do mesta aj spolu so psami. Pofotili sme sa tam spolu,dali sme to na Instagram a veľa ľudí to pozitívne komentovalo. Na ceste domov sme stretli Líviu. 
"Čaute."povedala hnusne.
Obaja sme ju pozdravili späť. Celú si ma premerala a nadvihla obočie. Krava! Nebudem si predsa kvôli nej kaziť deň keď je taký krásny.