Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

12.KAPITOLA

ŠTVRTOK
Dnes ráno keď som odlepovala oči od seba som si vzala telefón do ruky a otvorila Instagram. Prvá fotka,ktorá na mňa vyskočila bola Lukášová s jeho dvoma mladšími bratmi. Boli v oblekoch,mali asi nejakú oslavu.Lukáš tam vyzeral hrozne dobre.Hneď som tam dala srdiečko a postavila som sa z postele,išla do kúpeľne,kde som sa umyla a namaľovala. Potom som šla do izby,kde som sa obliekla a v tom mi cinkol mobil. Pozrela som sa kto mi píše. Lukáš. 
L: Nešla by si dnes so psami? 
K: Jasné! A kedy?
L: Prídem po teba do školy a zastavíme sa u teba po Chestera.
K: Dobre končím o druhej.
L:Okej,vidíme sa☺
Vypla som mobil a išla na autobus do školy. V buse bola už Monika s Denisou. 
"Počuj,čo ty a Lukáš?"spýtala sa ma Denisa.
Mykla som plecom. "Čo s ním?"
"Veď nejako máte k sebe blízko."žmurkla na mňa. 
Usmiala som sa. Cítila som ako mi horeli líca. "Čo ja viem?"
"Tak ale priznaj si to."
"Okej fajn...celkom sa mi páči."
"Celkom?"pozrela na mňa Monika podozrievavo.
Ukázala som prstami,že len málinko,ale Monika roztvorila ruky do korán. "Takto!"povedala.
Zasmiala som sa a priložila som si prst na ústa na znak ticho. "Lenže...je tam taký problém. Sisa ho chce."
Denisa mykla plecom. "No a? Ale jemu sa páčiš ty,nie ona."
"Ako to vieš?"
"Je to vidieť."povedala Monika. 
V bruchu mi lietali motýliky. Ja som práve priznala babám,že sa mi páči. Na ďalšej zastávke nastúpila Sisa a na každého chalan v buse hádzala baliace pohľady. 
"Ahojte,ženy."povedala a sadla si vedľa mňa.
Všetky sme ju odzdravili.
"Bože henten na mňa stále pozerá."povedala otrávene Sisa a ukázala na chalana,ktorý mal blond dlhšie vlasy,na hlave čiapku,okuliare a v ušiach slúchadla. Vôbec som si nevšimla že by na ňu pozeral. Jasné,šak Sisa. 
"Nepozerá na teba."povedala som. Nikdy si to nenechám pre seba,ale každému poviem čo si myslím.
"Veď teraz nie,ale inak áno."odpovedala a našpúlila pery. Niekedy sa samej seba pýtam prečo sa s ňou bavím,ale už sme si spolu prežili veľa. 
Potom sme už vystúpili pred školou a vstúpili dnu. 
Celý deň som čakala na to ako uvidím Lukáša.
Na poslednej hodine som odpočítavala minúty a sekundy. 
Crrrrr
"A nezabudnite na písomku!"prikázala ešte učiteľka,ale ja som sa rýchlo pobalila a ponáhlala von. Ešte som si vnútri prečesala vlasy,zhlboka sa nadýchla a sebavedomo vyšla von,kde už stálo jeho čierne auto o ktoré bol opretý Lukáš s okuliarmi na očiach.
"Klaudia,čakaj."ozvalo sa za mnou akurát vtedy kedy som už spokojne šla k autu. Bola to Sisa.
"Prosím?"otočila som sa na ňu.
Ukázala na jeho auto. "Zase prišiel za tebou?! Čo s ním máš?!"
"Preboha...veď ich nechaj."povedala Denisa. "Keby aj sú spolu tak ty by si jej to mala priať,pretože tvrdíš aká si skvelá kamarátka,ale keď jej to nepraješ tak nie si."
"Ty sklapni."zazrela po nej.
"Denisa má pravdu."povedala Monika.
Sisa k nej pristúpila. "Pýtala som sa teba niečo,ty gula?!"
"Tebe už drbe?!"zvreskla som. Skoro každý kto stál vonku sa na nás pozrel. 
"Mne?! Ty si mi hovorila,že ho nechceš a že si ho mám nechať a teraz sa s ním ťaháš ty!"obvinila ma.
"Ty pochop,že on nie je nejaký tovar,ktorý si takto budeme podávať ako sa nám zachce. A ja som pochopila,že je to dobrý chalan a že som sa celkom mýlila. Dala som mu šancu,to je všetko. Keby má o teba záujem tak sa o teba asi viac snaží,nie?"kričala som po nej. Bolo mi v tej chvíli jedno kto všetko nás počuje. Aj to,že nás počuje Lukáš.
Prekrížila si ruky na prsiach. "Tak sa s ním aj zadrhni! Vedela si,že ho chcem ja!"
"Vieš čo? S debilom sa baviť nebudem,majte sa baby."kývla som im a išla sebavedomo k Lukášovi,ktorý ma hneď objal. 
"Čo sa stalo?"šepol mi do ucha pri objímaní.
"Poviem ti v aute."povedala som a tak sme nasadli. V aute som mu vyrozprávala o čo išlo.
Zasmial sa. "To som taký žiadaný?"
"Ty? O tom nepochybujem."
"Ty si neuťahuj zo mňa."ukázal na mňa výhražný prst.
Nahla som sa k nemu. "Inak?"
"Dostaneš jednu."
Zarazila som sa.
Pozrel na mňa. "Ježiši,prepáč,mne to nedoplo."
"Nie pohode. Viem,že to bolo zo srandy."
Prikývol. "Neuvedomil som si to."
"A kde dostanem? Na riť?"pokračovala som.
Zasmial sa. "Áno."
"Touto peknou rukou?"ukázala som na ruku,ktorú mal na ručnej.
"Čo je s mojou rukou?"
Usmiala som sa. "Som tak trošku úchyl na pekné ruky a tie tvoje sú pekné."
Prezrel si ruku,na ktorej mal jeden prsteň. "Hm. Takže moje oči sa ti páčia a ešte aj ruky. Čo ďalej? Začínam byť namyslený."
Zasmiala som sa. "Máš super vlasy,najradšej by som ti tam dala ruku a prehrabala sa v nich."hneď ako som to dopovedala som to aj spravila. 
"Aaaaaa."začal kričať. Začala som sa hrozne smiať. "Pomooooc,moje vlasy."kričal.
"Ty si blázon."zasmiala som sa.
Pozrel na mňa cez okuliare. 
"Tie okuliare...mi vadia,pretože nevidím na oči."povedala som prísne.
"Prepáč ženská,dnes budeš bez topenia."mykol plecom.
Usmiala som sa. Potom sme zastavili pred domom a ja som zbehla po Chestera a naspäť som šla k nemu do auta. Jeho Bolt bol už dávno v kufri. Išli sme do parku,kde sme pustili psov a oni sa spolu hrali.
"Vieš čo? Ty mi stále tuším lichotíš,tak poviem teraz ja tebe niečo pekné."začal. 
"No daj,som zvedavá."pozrela som sa naňho.
Dal si dolu okuliare a aj som konečne videla na jeho oči. "Páčia sa mi tvoje krásne modré oči,tvoje dlhé čierne vlasy."dotkol sa mi vlasov. "Ďalej sa mi hrozne páčia tvoje potetované ruky,ostatné som nevidel."zasmial sa. "A tvoje pery..."šepol. Rozbúšilo sa mi srdce. Tak moc búšilo,že som myslela že mi vyletí z hrude. Triasli sa mi nohy ako keď idem z posilky,ledva som sa na nich držala. Oblízal si pery,to mnou ešte viac otriaslo. "Tvoje pery vyzerajú tak..."priblížil sa bližšie k mojej tvári. "Tak dobre."šepol. Znova sa priblížil k mojej tvári. Jeho ruka sa ocitla na mojom boku a druhá na tvári. Jemne mi ju priložil na tvár a naše pery sa začali pomaly k sebe blížiť. Boli sme stále bližšie a bližšie. A...odrazu som sa cítila ako keby sme len my dvaja. Nikto iný. Naše ústa si tak rozumeli. Bolo to také prirodzené. Obaja sme spolupracovali. Celým telom mi prešlo príjemné teplo. Tak nádherné. 
Čo to robím? Ja sa nemôžem predsa zamilovať! A nie takto skoro!!!
Odtiahla som sa od neho. "Prepáč,potrebujem ešte čas."šepla som.
Prikývol. "Prepáč,nemal som. Som debil."
"Nie nie."pokrútila som hlavou. "Nehnevám sa,len...potrebujem čas."
"Jasné,prepáč."