Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

15.KAPITOLA

PONDELOK
Už idem po dlhej dobe do školy. Som celkom v strese ani neviem prečo. Po škole príde ku mne Lukáš,takže sa naňho moc teším,naposledy sme sa videli v sobotu a to sme tiež šli len venčiť,lebo musel ísť na oslavu.
"Ahooooj."privítala ma Denisa s Monikou. Hneď sme sa objali. "Ako sa máš? Chýbala si nám tu."povedala Monika.
Usmiala som sa. "Ahojte baby,chýbali ste aj vy mne...a mám sa dobre. Naozaj moc dobre,som konečne hrozne šťastná potom vám poviem prečo."povedala som. "A vy čo? Dialo sa tu niečo?"
Denisa si vzdychla. "A tak..."pozrela smerom k Sise. "Vyvádzala dosť."šepla.
Pozrela som na Sisu,ktorá si akurát malovala ústa. Pristúpila som k lavici a išla si sadnúť na miesto. "No vieš,zatiaľ kým si tu nebola tam som si sem nasťahovala Martina."povedala Sisa. Martin je náš spolužiak,je dosť namyslený.
"Aha,tak akože ja mám ísť kam?!"vyštekla som.
"Miest je tu dosť."mykla plecom. 
Prekrútila som očami. "Krava. Môžeš sa hanbiť!"
"Ja?! To skôr ty!"
"Ja sa nemám prečo,ale ty áno,vlastnú kamarátku si nebola pozrieť v nemocnici a to si tvrdila,že sme najlepšie kamošky. To môžeš vieš komu hovoriť."
"Boli sme dokiaľ si mi neprebrala chalana. Dúfam,že vidí aká si tupá a škaredá a nedá sa s tebou dokopy."
Zasmiala som sa. "Neskoro! Už sme spolu."vyhlásila som.
"To fakt?"tešila sa Denisa a hneď ma objala.
Prikývla som. "Áno dali sme sa dokopy,bol za mnou v nemocnici a ešte chodil za mnou domov a staral sa o mňa."
"Jéj to také milé."rozplývala sa Denisa s Monikou. Sisu to sralo,videla som to. Veď ja jej ešte ukážem aká viem byť sviňa!
Keďže zazvonilo tak som si išla sadnúť za Moniku a Denisu,kde sedela sama Lucia,je to naša spolužiačka,má ofinu a čierne vlasy po plecia,oblieka sa skôr do čiernej a šedej farby,ale inak je celkom milá a vtipná. Občas si s ňou pokecáme,ale moc sa k nám nikdy nepripájala,lebo nemá rada Sisu.
"Už si konečne pochopila,že prečo ju tak nemám rada?"spýtala sa ma Lucia.
Prikývla som. "Pochopila som a dosť ma mrzí,že je takáto. Mala som ju dosť rada,veď sme boli najlepšie kamošky,ale tak vidíš čo s kamarátstvom spraví chalan."mykla som plecom.
"A to sa o koho bijete?"spýtala sa pobavene. Ukázala som jej fotku mňa a Lukáša. Usmiala sa. "Poznám ho...Lukáš,dobrý chalan.A pristane vám to."
"Odkiaľ ho poznáš?"zarazilo ma to.
"Chodieval na tú istú základnú ako ja,bol síce starší,ale bavili sme sa spolu,no a pred takými tromi mesiacmi sme sa stretli v jednom podniku a jeho partia a moja partia sme sa nejako pustili do reči a sme si znova s Lukášom poriadne pokecali.Prajem vám to."usmiala sa.
"Ďakujem,vážim si to."

Po škole ma čakal pred školou Lukáš opretý o auto.
"Ale ale,slečna,poznáme sa?"ozval sa pobavene Lukáš.
Zasmiala som sa. "Tuším áno,pane."podala som mu ruku a on mi dal na ňu jemný bozk. 
"Hm,no jasné ako by som mohol zabudnúť na túto vôňu,veď ty si moja milovaná."povedal.
Objali sme sa a pobozkali. "Ty si taký môj blázon."zasmiala som sa.
"Povedal by som,že blázon do teba,ale to je už ohrané."
"Ale povedal si to."ukázala som naňho prstom.
Prižmúril oči. "Aký sme sladký,že?"spýtal sa ma.
"Toto tvoje skákanie z témy do témy."
"Aj slnko svieti."
"Čo?"nechápala som.
Pozrel na oblohu. "A tá modrá obloha,fúúúú krása."
"Poďme už radšej,lebo to slnko ti riadne pečie na mozog."povedala som a nasadla si do auta. Sadol si teda za volant a namiesto štartovania začal robiť zvuky ústami,napodobňoval štartovanie.
"Lukáško,láska,naštartuj prosím už normálne."povedala som milo.
Zasmial sa a naštartoval a sme konečne vyrazili ku mne domov,kde som sa najedla a išli sme vyvenčiť Chestera. Po príchode z prechádzky sa Lukáš zvalil na gauč a začal sa mojkať s Chesterom. Ja som zatiaľ robila pitie pre nás a keď som prišla oni sa stále mojkali. Sadla som si vedľa Lukáša a išla ho objať.
"Teraz sa mojkám s tvojím psom."povedal a mlaskol ústami.
Odula som sa a on sa začal smiať. "Ale nie,Klaudikaaa."povedal a hneď sa ku mne pritúlil. Pobozkal ma na líce,potom na krk a napokon na ústa. "Veď teba ľúbim najviac."šepol.
Usmiala som sa. "Krásne od teba,ale daj mi môjho psa,chcem sa k nemu pritúliť."vyplazila som mu jazyk.
Urobil na mňa smutné očká. "No dobre,došľaka!"zvreskla som a hneď som mu dala pusu. Začala som mu strapatiť vlasy a on ma zato poštiglil,ale ja nie šom štiglavá.
"Smola."vyplazila som znovu jazyk.
Prižmúril oči. "Ešte raz vyplazíš jazyk tak ti ho odkusnem.
Urobila som to znova. 
"Potvora."zasmial sa.
Potom sme sa už len k sebe normálne pritúlili a zaspinkali spolu aj s Chesterom.

-----
Dnes len taká romantická časť,ale snáď sa páčila.♥