Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

43.KAPITOLA

PIATOK
Ten čas ale letí. Lukáš sa ku mne už dávno presťahoval. Prešlo odvtedy asi 6 mesiacov. Pomáhajú nám aj jeho aj moji rodičia. Brucho už mám celkom veľké,veď som v 7 mesiaci. V škole už si nato zvykli. Najprv padali blbé komentáre,ale neskôr zistili,že to so mnou nič nerobí. Najviac zmlkli keď sa zistilo že jedno dievča z 1.ročníka zostalo tehotné po veľkej párty a sama nevie kto je otec. Ja dieťa čakám s manželom,takže vieme kto je teraz na smiech. Blížia sa nám písomné maturity. Som dosť v strese,aj keď sa snažím nebyť kvôli dieťatku. Boli sme už u doktora a povedal nám pohlavie. Čakám dvojičky! Ale dvoj vaječné. Syna a dcéru. Na menách sme sa dohodli že Ryan a Lea. Veľmi sa na nich tešíme. Z maminej spálne sme si spravili svoju spálňu a z mojej izby sme spravili detskú izbu. Máme ešte aj hosťovskú,ale to ich od seba oddelíme keď budú starší.
"Takže pozri sa čo som doniesol."prehovoril Lukáš,keď prišiel po škole domov.
"Čo?"
Vytiahol veľkú krabicu. "Kočiar pre dvojičky."
Rozložil ho. Bol krásny. "Jej,to je krásne."objala som ho a pobozkala.
"Je to taká neutrálna farba si myslím. A je to pekné."
"Áno áno. Ďakujem."pobozkala som ho znova. 
"A volala mi mama,že prídu zajtra na návštevu."povedal.
Prikývla som. "Aj moja chcela prísť."
"Tak budú tu všetci "mykol plecom. "No ja si už musím zabaliť jedlo a utekám do práce."povedal rýchlo a utekal do kuchyne chystať si jesť. Ja chodím len cez víkendy pomáhať do maminej práce,ale nejako to zatiaľ dávame finančne. Lukáš povedal,že tento a budúci ročník dokončí,dostane titul bakalár a skončí s vysokou školou. Chce sa nám naplno venovať a hlavne si chce nájsť lepšie platenú prácu,aby sme sa mali lepšie. 

SOBOTA
Dnes prišli k nám rodičia a aj Lukášový bratia. Oni si dobre pokecali a my s Lukášom sme ich obsluhovali,teda skôr Lukáš,lebo keď som chcela ísť niečo spraviť ja tak ma Lukáš posadil aby som sa nenamáhala. 
"Nie som postihnutá,len tehotná."pripomenula som mu.
Moja mama sa zasmiala. 
"No ale nemôžeš sa toľko nadrapovať."povedal.
"Lukáško,veď ju nechaj,nemôže stále len sedieť."zastala si ma mama.
Usmiala som sa na ňu. "Dobre."povedal a pohladil ma po hlave.
"Dúfam,že tu udržiavate poriadok."prehovorila Róza.
Prikývla som. "Snažíme sa,ale s dvomi psami,jedným kocúrom a Lukášom to ide niekedy ťažko."rýpla som si a on do mňa drgol a zasmial sa.
"To je super,že to je v génoch,že budete mať dvojčatá. Lebo aj chlapci Samko a Riško sú dvojčatá,tak teraz budete mať vy."povedal Martin.
"No my sme aj tak stále krajšie dvojčatá."povedal Samko. Všetci sme sa zasmiali. Sú to strašne zlatí chlapci. 

Večer sme si išli s Lukášom sadnúť do podniku aj s jeho kamarátmi. Bola s nami aj Sisa,keďže tam bol aj Braňo.Všetci sme si dali nealko a k tomu nejaké jedlo. Ja som toho zase zjedla moc.Ako vždy.
"Ty kokos koľko si toho zjedla. Budeš ešte väčšia guľa než si."povedal neveriacky Jano.
Všetci pozreli na Lukáša,vedeli,že ho to naštve. "To čo si povedal?! Mám ti jednu vraziť?!"povedal hnusne.
"Čo? Kámo,to bola sranda."zasmial sa Jano. 
"No mne to teda vtipné neprišlo! Ešte raz jej niečo také povieš!"varoval ho. 
Jano prikývol. "Sorry."povedal. 
"Pohode."odpovedala som. Lukáš ma pod stolom chytil za stehno a pobozkal ma na líce. On sa dokáže hrozne vytočiť keď ma niekto uráža. Bol by schopný sa pobiť s vlastnou rodinou len kvôli mne. Strašne moc ho milujem,ešte pred rokom by ma nenapadlo,že si niekoho nájdem a že s ním budem čakať deti. 
"Ja sa tak teším na moje krstnátka."rozplývala sa Sisa. Rozhodli sme sa,že ona bude krstná,ale krstný bude Mišo,lebo je to Lukášov najlepší kamarát. Nikto s tým nemá problém.
"Budeš ich rozmaznávať?"spýtal sa jej Braňo.
Nadšene prikývla. "Áno."
"No nie moc,nech si nezvykajú,nechceme mať rozmaznané decká."povedal Lukáš a ja som súhlasila.
"Ale veď to len trošičku."usmievala sa. 
Zasmiala som sa. "Lea bude panička ako ty?"
"Hej hej."
Lukáš sa zhrozil. "Dúfam,že nie."
Sisa po ňom hodila servítky a všetci sme sa zasmiali.