Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

41.KAPITOLA

O týždeň neskôr:
Dnes mám svadbu. Babka,mama,Sisa a Lukášový rodičia nám so všetkým pomohli. My s Lukášom sme v podstate skoro nič nerobili.
"Vyzeráš krásne!"vyhlásila Sisa. Práve mi pomáha sa obliekať a upravovať. Ona je naozaj krásna družička. Má bledo rúžové šaty,vo vlasoch má nejakú čelenku s kvetmi a je tak jemno nalíčená. Je tu s ňou aj Braňo,vlastne sú tu všetci jeho kamaráti, všetky moje kamošky a samozrejme rodina.
"Och,moja dcérka sa vydáva."povedala mama a oči jej začínali slzieť.
"Mami hlavne neplač."poprosila som ju.
Zasmiala sa. "Keby toto videl ocko."zosmutnela.
Prikývla som. "To áno. Bol by hrdý. S Lukášom by si rozumel."
"Dnes na takéto smutné veci nemyslite. Musíte sa dnes tešiť."povedala Sisa.
Mama súhlasila. "Dobre dievčatá,idem si ja sadnúť už k hosťom,Martina zavolám nech príde po teba."povedala mama a odišla. O chvíľu prišiel Martin,ktorý ma mal odprevadiť k oltáru.
"Vau,vyzeráš nádherne,nevestička moja."povedal s úsmevom na perách.Sisa potom odišla už tiež na svoje miesto. "Pripravená?"spýtal sa ma.
Zhlboka som sa nadýchla. "Asi áno."
"Nemáš byť z čoho,ideš si brať Lukáša. Chalana,ktorý ťa miluje najviac na svete."
Prikývla som. "Ja viem. Tak poďme."rozhodla som.
Potom začala hrať hudba a my sme spoločne s Martinom vošli dnu do kostola,kde už všetci čakali s úsmevom na nás,no niektorí plakali od radosti a dojatia. No ja som sa snažila na nich nemyslieť.
"Už na teba čaká."šepol Martin. Pozrela som na koniec uličky. Stál tam. V obleku. Tak nádherný. Môj budúci manžel! A už stojím pri ňom. On celý žiari.Chytíme sa za ruky a pozeráme jeden na druhého zatiaľ kým farár hovorí svoju reč. No a keď konečne dorozprával čo potreboval,tak sme si povedali svoje áno,vymenili prstene a pobozkali sa. Z kostola sme sa presunuli rovno do sály,kde sme sa všetci najedli a potom sme sa začali baviť. Pofotili sme aj nejaké fotky,hlavne Lukášovi s Mišom trošku šibalo a ja som si ich odfotila a dala na Instagram.
"Žena moja kam mi utekáš?"spýtal sa ma Lukáš keď som išla na toaletu so Sisou.
"Len na wc,neboj ešte neutečiem."
Usmial sa. "Máš ešte čas."
"Je to super chalan."zhodnotila Sisa na toaletách. "Máš naozaj šťastie."
Prikývla som. "Ja viem,ale tak ani Braňo nie je zlý."
"Veď nie je...je super. Milujem ho a prajem si aby sme to mali aj my tak ako vy. Teda...myslím,že ja mám ešte čas na svadbu,ale raz by som to tak chcela aj ja."
"Aj to príde."
"Aký je to pocit byť tehotná?"
Zamyslela som sa. "Ja ani neviem...trošku divné,že vo mne rastie nové stvorenie,ale...trošku mám obavy z toho keď budem mať veľké brucho,či ma nebude všetko bolieť...no viem,že bude."
"Bude,veď to bude veľká záťaž."
Potom sme išli späť do sály,kde sa všetci zabávali.
Do tej polnoci už mali všetci vypité,okrem mňa a ešte pár ľudí. Lukáš mal dosť vypité aj s chalanmi.
O polnoci som sa prezliekla do iných šiat a k tomu som si dala len plátené topánky.
Prišiel ku mne Mišo a dal si ruku okolo mojich pliec."Dobrá zábava,že?"spýtala som sa.
"Hej,dosť dobrá."
"Čo si nevypiješ?"
Chytila som sa za brucho. "Si zabudol? Som tehotná."
"Ozaaaaj,zabudol som."zasmial sa a potom na mňa fúkol. "Tak sa aspoň takto nadýchni toho."
"Fuj,ty si blbec,akurát sa tak povraciam."
Zasmial sa. Potom ma zozadu niekto chytil na ruky. Jano a Andrej. Začali ma vo vzduchu vyhadzovať.
"Aaaa,pustite ma."kričala som. Ten krik sa miešal so smiechom,takže všetci sa smiali na mne.
"Hej,hej,hej...pustite ju,lebo mi z nej vytrasiete dieťa."povedal polo opitý Lukáš.
Všetci sa zasmiali a chalani ma teda položili na zem. Lukáš ma objal okolo bokov.
"Neporodila si skoro?"spýtal sa ma šeptom.
Zasmiala som sa. "Nie nie neboj.Ako som vyzerala ako nevesta?"spýtala som sa.
"Aké je to tu pekné,že?"
"Áno je,ale pýtam sa ťa niečo.
"Hm,aj to jedlo bolo fajnovéééé."
Nadvihla som obočie. "Lukáš?"
"No?"
"Ako som vyzerala v tých šatoch?"
"Kam pôjdeme zajtra?"zmenil tému. Zas to robí. Vie,že ma to vytáča,tak to naschvál robí.
Sotila som doňho. "Daj mi pokoj."povedala som a išla preč,ale on ma chytil za ruku,potiahol k sebe a začal sa smiať.
"Najkrajšia nevesta na celom svete! Krajšia nikdy nebude."povedala pobozkal ma vášnivo na pery. "Ty vieš,že ti to robím naschvál."lišiacky sa usmial.
"Ja viem."
"A ty sa len urážaš."
Prižmúrila som oči. "Čuduješ sa?"
"Nie."zase sa začal smiať. Potom sa začal predo mnou vrtieť,tomu hovorí tane.Začali hrať nejakú taliansku pieseň tak sme sa všetci pustili do tancovania. Strašne som sa nasmiala na chalanoch a Lukášovi,lebo robili hlúposti,spievali úplne nahlas a boli opití no zároveň vtipní.
Zábava sa skončila okolo 5 rána a všetci sme odišli domov. Mama odišla k Vilovi,čiže Lukáš išiel ku mne domov. Lukáš sa u mňa doma len vyzul,dal dolu sako,nohavice,košeľu a zvalil sa do postele.
"Milujem ťa."povedal nahlas.
"Ja teba tiež."odpovedala som a on zaspal. Prezliekla som sa teda,ľahla si vedľa neho a spokojne zaspala.