Ľadové srdce [DOKONČENÉ]

32.KAPITOLA

Ráno som zavolala Lukášovi,pretože chcel so mnou hovoriť. 
"No a akože ten Štefan čo?"spýtal sa ma.
"Čo by malo?"
Zhlboka sa nadýchol. "Veď čo s ním máš."
Zasmiala som sa. "Nič. Hlavne čo by som s ním mala mať keď sa s ním pozná od včera?"
"Čo ja viem?"
"Nežiarli,Lukáš."povedala som pobavene
"Ja?! To určite."zasmial sa,ale vedela som,že žiarli. "Mi radšej povedz ako sa tam máte."
"Veľmi dobre. A ty čo?"
"Bez teba mi je tu smutno."povedal. "Ale dnes som si bol vybaviť brigádu v jednej pizzerke budem robiť...teda skôr budem len voziť pizzu."
"Hm,tuším si stále budem objednávať."zasmiali sme sa. "Ja si tiež musím niečo vybaviť keď prídem."
"No až keď prídeš od mora."
"Čo? Od akého mora? Nie som pri mori."zasmiala som sa. 
"Tak trošku som nám dvom zaplatil dovolenku pri mori."
Nadvihla som obočie. "Čože? To si ale nemôžem dovoliť."
"Ja viem,preto som to zaplatil ja."
"Ale prestaň,Lukáš."
Zasmial sa. "S čím? Normálne keď sa vrátiš tak ideme na dovolenku k moru...na lietadle."
"Myslíš to vážne?"
"Áno!!! Chcem si to tam s tebou pekne užiť."
"A kam?"
"Hawai."
"Panebože! Ty si sa zbláznil! To nemôžem prijať!"
"Ale môžeš...a musíš. Naši aj doplatili,vraj si to máme poriadne užiť,takže ma neštvi Klaudia,neprotestuj! Proste ideme!"
"Okej,ďakujem,zlato."
Chvíľu sme ešte volali a potom som to už položila,lebo sme išli túru. 
Večer sme sa znova s Ivanou stretli s Barborou,Darinou a Števom.
"Ja som rozmýšľal nad tetovaním,ale som dosero,bojím sa bolesti."povedal mi Števo.
Smiala som sa. "Ale šak si nejaký chlap,nie?"
Pozrel medzi nohy. "No asi som."
"Ty si blázon."smiala som sa. "Nie ale šak to zvládneš,nič to nie je."
"A chceš mi povedať,že to vôbec nebolí?"
"Nie...možno trošku...možno trošku viac než trošku,ale nie je to nič čo sa nedá vydržať."zasmiali sme sa.
"Takže zomriem od bolestiii!"skríkol. "Raz som išiel doktorke a ona ma mala ísť očkovať. Nikoho to nikdy nebolelo,ale ja som jej tam hovoril,že nech ma netýra,že to bolí a tak a ona že veď som ti to nepichla ešte a ja že aha...tak čakám čakám úplne vystresovaný kedy mi to už pichne a ja sa jej pýtam,že no čo? Kedy mi to pichnete? A ona že veď ja už som ti to dávno pichla."smial sa Števo.
"No vidíš,tak možno to bude tak aj s tetovaním."odpovedala som.
"Len bolestivé."dodal. "Ale ja som vážne strašne dosraný zo všetkého."smiali sme sa.
"Raz sme mu na narodeniny zaplatili skok padákom,vieš ako sa bál?"povedala pobavene Darina.
"To som bola aj ja,ale je to úplne super,odvtedy chodím každý rok aspoň dvakrát."pridala sa Ivana. "Môj ujo to robí,takže ma tam bráva."dodala.
"To fakt? Tak nato musím posadiť Lukáša."povedala som.
"Kto je Lukáš?"spýtala sa Barbora.
"Môj frajer."
"Fešák?"
Ukázala som im fotku s ním. "Jéééj ten je krásny."rozplývali sa.
"Ale môj,takže ruky preč."odpovedala som a oni sa zasmiali. "Keby mám oňho prísť tak neviem čo by som robila...bez neho som nikým."
"ja som si to kedysi hovorila keď som chodila s takým jedným chalanom,ale rozišli sme sa a zvládla som to.Bolo to síce ťažké,ale dala som to nejako."povedala Barbora.
"To si nechcem ani predstaviť."zhrozila som sa. 
"Štefan tebe sa nepáč jej Lukáš?"drgla doňho Darina.
"Veď je to fešný chlapec."uznal.
Zasmiala som sa.
"Som totižto gay,takže ho drž odo mňa ďalej."dodal.
Zvážnela som. "To ozaj?"
"Hej,snáď vám to nejako nevadí."zľakol sa.
Ivana sa usmiala. "Ja som vždy chcela teplého kamoša."
Prikývla som. "Presne...takže nevadí nám to."
Vydýchol si. "Fú,som rád."
"Nie si kvôli tomu odstrkovaný?"spýtala som sa.
"Možno trošku som bol zo začiatku,ale už je to lepšie."
"Hlavne keď má nás dve,my si ho vždy obránime."povedala Darina. 
Prikývol. "To áno,ale tak viem sa obrániť aj ja."
"A máš nejakého chalana?"
"Už nie...ale mal som. Takého sexy chlapca,bol to osobný tréner."zakusol si do pery.
"Môj osobný tréner. Takže vďaka mne sa spoznali...a keď sa rozišli tak on odmietol robiť naďalej môjho trénera,takže som si našla iného."dodala Barbora.
Zasmiala som sa. "To je blbec."
Prikývli. Potom sme sa všetci spoločne vyfotili,dali to Instagram a ďalej sme sa bavili.

Do konca našej dovolenky sa ni zvláštne nedialo,len sme chodili každý večer s nimi von,čím sme sa viac spoznali. Po príchode domov som sa hneď stretla s Lukášom.
"Za dva dni letíme."povedal nadšene.
Pobozkala som ho. "Teším sa. Budeme spolu,len my dvaja."
"Konečne."
Išli sme spolu do mesta,kde sme stretli Barboru,Darinu a Števa. Objala som sa s nimi a predstavila som ich Lukášovi. Baby si ho celé premerali. 
"Vyzerá ešte lepšie než na fotke."zhodnotila Barbora. 
Lukáš sa usmial. "Dík."no všimla som si ako celý čas zazeral na Števa. Žiarli. 
Števo ma chytil za plecia a pozrel mi rovno do očí. "Rozhodol som sa,že sa idem dať potetovať."povedal nadšene.
"Čoooo? To je super,hneď mi to potom pošli."
"Na začiatok len také malé tetovanie."
Objala som ho. "To zvládneš."povedala som. Lukáš ma chytil okolo bokov a potiahol si ma k sebe. Zasmiala som sa.
"Ale Lukáško tuším žiarli."povedal Števo pobavene. "To skôr Klaudia by mala,pretože som gay."priznal. 
Pozrela som na prekvapený výraz Lukáša. "Ou,sorry kámo."povedal. 
"Moc po ňom nepozeraj,Števo!"napomenula som ho.
Zasmial sa. "Ale no,nechaj ma aspoň pozerať."zavtipkoval. 
"Okej,okej,nech sa páči."smiali sme sa. 
Potom sme sa s nimi rozlúčili a s Lukášom sme sa zastavili v obchode,lebo potreboval kúpiť minerálky. Pri pokladni spravil Lukáš niečo čo som sa skoro prebadla od hanby. Chytil asi 10 balíčkov kondomov a hodil ich na pás. Ľudia okolo na nás zvláštne pozerali.
"Prestaň.Daj to tam naspäť."šepla som.
"Nech všetci vidia koľko šukáme."šepol naspäť. 
Udrela som ho do brucha. "Hneď."
"Okej."vrátil teda 5 balíčkov naspäť a tie ostatné zaplatil. 
"Nikdy tam už nevojdem."povedala som.