Dobrodružstvo s Polly

Prológ

"Lepšiu možnosť nemáme, Macy," presviedčala ma Polly.

"Vezmime tú prácu v obchode. Nechcem zdieľať dom s dvoma neznámymi mužmi tri mesiace," oponovala som.

"Jeden nie je tak úplne neznámy," skúsila to znova.

"Nevidela si 96 hodín s Liamom Neesonom?" nedala som sa.

Zavrčala a chrbtom sa mi zvalila na posteľ. Pripučila pri tom hlavu Škvrnka. Aj napriek istotne citeľnom hrboli sa odmietala posunúť. Skočila som ta a vychmatla spod nej plyšové zviera. Upravila som mu hlavu a nechala ho visieť mi pri nohe, keď som spustila prednášku: "Polly, viem, ako veľmi chceš nájsť svojho princa. Ale to, že si s akýmsi o šesť rokov starším chalanom mesiac píšeš ešte nič neznamená a už vôbec nie to, dôverovať mu natoľko, že keď nám jeho dom ponúkne ako ubytovňu na celé leto, budeš okamžite súhlasiť. Si spontánna, to na tebe milujem, ale občas sa musíš zastaviť a uvedomiť si riziká."

"Ty si samé riziko sem, riziko tam," prekrútila na mňa oči.

"To nie je pravda," odvetila som s pokojom a sadla si k nej na matrac. Škvrnka som si posadila na stehná a prstom mu jemne hladila strapaté vlásky na vrchu hlavy. Na to, že mu ťahalo na osemnásť bol dobre zachovalý.

"Aspoň raz, Macy, aspoň raz urobme niečo tak, ako to chcem ja," škemrala.

Prekvapene som sa na ňu pozrela.

Zamyslela som sa. Naozaj sme často jej nápadom neprikladali veľkú váhu, no ona to dodnes prechádzala s úsmevom. Sama o sebe vedela, že je bláznivá a keby ju jeden neustále počúval, rýchlo by skončil vo väzení alebo horšie - mŕtvy.

Hoci sme boli rovnako staré, občas sa mi zdalo akoby bol medzi nami niekoľkoročný rozdiel. Polly snívala o skoku s padákom. Ja o červenej deke so strapcami, čo som minule zahliadla v Searse. Polly verila v lásku na prvý pohľad. V mojom prípade lásku predstavoval verný psík. Polly túžila vlastniť veľkú vilu iba pár metrov od pobrežia, ja zasa dvojizbový byt.

Boli sme tak rozdielne, a predsa sme spolu dokázali poľahky vychádzať. Kamarátili sme sa od škôlky. Naši rodičia sa spoznali vďaka nám. Sadli si rovnako dobre, ako my dve. Odvtedy to boli samé spoločné vychádzky na ihrisko, spoločné výlety, spoločne strávené víkendy a spoločné posedenia na káve.

Kávu pili naše mamy. My sme si vystačili s brusnicovým džúsom. Predstierali sme, že ide o víno. Rady sme sa potom navzájom potkýnali, aby sme hru na opilcov dotiahli do detailov.

Tieto naše veselosti pomohli mojej mame prekonať ockovu stratu lepšie, ako by sa kedy podarilo lekárovi. Lieky vysadila na moje piate narodeniny. Dôkaz toho, že želania pri sfúkavaní sviečok sa naozaj plnia.

Polly znamenala novú kapitolu. Bola našou spásou. Ona a jej mama predstavovali záchranné kolesá. Boli nám hodené, keď sme sa bezmocne topili.

Ak si teda priala žiť naplno, doprajem jej to. To je to najmenej.

"Dobre," vyriekla som.

Vystrelila do sedu. Ústa mala šokom pootvorené. Začala klipkať riasami a pusu si prekryla dlaňami.

"To vážne?" spýtala sa.

"Mhm," zahmkala som na súhlas.

Hodila sa mi okolo krku a tuho ma stískala. Opakovala: "Ďakujem, ďakujem, ďakujem."

"Nie je začo. Hlavne ma neudus, inak poletíš sama," upozornila som ju a nežne odstrčila.

"Uvidíš, že ťa to zmení," povedala a vybehla von z izby.

Dívala som sa za ňou s úsmevom.

Vitajte pri novom príbehu. Je načase nakopnúť vrtuľu a pustiť sa do nového projektu s rovnakou vášňou a zápalom, ako tomu bývalo kedysi. Čo poviete?
Love u.
Missed u.