MAFIA

3. Časť

Keď sme už boli pripravené tak sme čakali na Stef, kedy príde. Úprimne nechcelo sa mi do toho klubu ísť ale tak predsa niekedy sa treba odviazať, no neplánovala som to prehnať.

"Nasadajte." Zvýskla Stef natešene a ja som sa čudovala že som ešte neprišla o ušné bubienky. Tak sme teda nastúpili, pripútali sa a vyrazili.

Keď sme došli do klubu tak bola pred ním neskutočne veľká rada. Ach jaj to bude čakania. Ale čo ma najviac prekvapilo bolo to že ochranka čo stála pri dverách a púšťala ľudí dnu, zrazu podišla k nám a poprosila nás nech ideme s nimi a tak nás pustili dnu. Len som nadvyhla obočie a pozrela sa na Stef a Kiku, ktoré vyzerali rovnako prekvapene ako ja. Tak som sa to rozhodla pre zmenu neriešiť ale aj tak mi to prišlo divné.
Prišli sme k baru kde sme si následne chceli objednať koktaili (neviem či som to napísala správne) ale na to nám už barman na stôl položil pitie a povedal že je to od šéfa podniku. Tak ale toto mi už nedalo. Najprv nás pustia bez pozretia preukazu či sme plnoleté a teraz pitie od šéfa podniku? Bolo to až nesmierne čudné, samozrejme Stef si všimla ako nad niečim rozmýšľam.

"Nad čím tak rozmýšľaš?" Zakričala na mňa cez tu hlasnú hudbu.

"Neprišlo ti divné že nás pustili do klubu bez toho aby nás skontrolovali a teraz pitie od šéfa podniku?" Povedala som mierne vykoľajená situáciou. Ona sa len usmiala a povedala že to nemám riešiť a pobrala sa do tanca s nejakým chlapom, ktorý ju oslovil. Ach mala šťastie, pretože bola krásna čo sa o mne povedať nedalo. No ale možno predsa som sa asi mýlila?

"Ahoj." zachraptel mi pri uchu hlas a vtedy som myslela že asi umriem. To nemôže byť možné. Ten hlas som už niekde počula.

"Ahoj." odkričala som mu pretože tá hudba bola strašne silná a čudujem sa sama sebe, že som počula jeho, keď sa mi pozdravil.

"Čo tu tak sama?" Opýtal sa úplne v kľude. O mne sa to však nedalo povedať pretože som bola stále v šoku a snažila sa spomenúť, kde som ten hlas počula.

"No popíjam drink a čo ty?" Povedala som mierne nezaujato.

"Prišiel som sa pozrieť či si sa ešte neopila." Ako to povedal následne sa uchechtol. Vypleštila som oči. Wtf čo to má znamenať? On ma akože sleduje?

"Ty ma sleduješ?" Opýtala som sa vystrašene. On sa len hlasno zasmial a prisahám vám ten zvuk smiechu bolo to najkrajšie čo som počula.

"Kráska, tu ťa sleduje každý druhý muž a ver či nie nepáči sa mi to, najradšej by som každému dal do huby ale nie som až tak hnusný no nie?" Ironicky povedal a ja som myslela že má porazí. Bože Kika, Stef prečo tu nie ste keď vás potrebujem.

"Uhmm." Pregĺgla som na sucho a stále sa naňho pozerala. Vyzeral fakt ako Boh. Tie rysy jeho tváre, tie krásne pery, a tie krásne smaragdové oči a to už vôbec nehovorím o jeho tele, aj cez to oblečenie bolo vidieť že je dosť svalnatý. Och ako rada by som sa ho dotkla a poboz... Wtf Stop! Nad čím to premýšľam.

"Tak vidíme sa neskôr kráska." Povedal sladko a usmial sa. Pane bože! Prisahám že keby som nesedela na stoličke tak asi idem do kolien. Ten úsmev OMG! Než som stihla niečo povedať bol dávno preč. Než stihol odísť som si však všimla keď sa mu vyhrnul rukáv na saku že sa mu na ruke tiahne tetovanie. Hmm tak rada by som chcela vedieť kde všade ich má... Dosť! Bože! Čo to so mnou ten chlap robí! Musím vypadnúť a hneď!
Márne som sa snažila nájsť Kiku a Stef, nikde som ich nenašla a tak som sa ich rozhodla počkať vonku.

Keď sme boli doma šla som do svojej izby dať si sprchu a spať. Dnešok som si predstavovala trochu inak ale tak čo už no.
Nachádzala som sa v krásnom zariadenom dome. Zriaďovala som ho ja. Na gauči sedel on. Muž mojich snov. Na kolenách mu sedel náš drobec a spolu pozerali niečo v telke. Keď som im doniesla jedlo hneď sa doňho pustili ale najprv ma pobozkal a poďakoval. Následne niekto zazvonil na zvonček a ja som šla otvoriť. Keď som otvorila dvere ostala som mierne zaskočená.
"Mami?" Opýtala som sa šokovane.
"Srdiečko, tak rada ťa opäť vidím, nemám veľa času, preto ti musím povedať niečo dôležité. Dávajte si pozor, idú po vás, za každú šancu sa snaž ochrániť svoje dieťa, ak ho dostanú tak..." Nedopovedala pretože už mi padla do náručia mŕtva. Začali mi tiecť slzy.
"Amanda. Varovali sme ťa." Následne som už len videla tmu....