MAFIA

39. Časť

Ráno som sa zobudila na to ako má niekto hladká. Keď som otvorila oči a chcela zistiť aký narušiteľ sa nachádza v mojej izbe, tak som si hneď uvedomila pár veci. Cez niekoho som mala prehodenú ruku a svoju hlavu som mala na niekoho hrudi. Mám pocit že takto som spala celú noc. Keď som sa pozrela kto to je tak som videla že Dano. Usmieval sa ale pozeral pred seba na moju stenu, na ktorej bola nástenka s mojimi kresbami ešte z detstva. No zrejme zaregistroval že som hore, pretože sa hneď pozrel mojím smerom.

"Spala som takto dlho?" Opýtala som sa a on sa zasmial.

"Len celú noc, ale nevadí mi to, vedel by som si na to zvyknúť." Povedal úprimne a uškrnul sa. Ja som ho slabo buchla do hrude.

"Debil." Povedala som potichu no on to počul. Hneď bol nadomnou.

"Prosím? Ospravedlň sa." Povedal to výhražným hlasom až mi nabehli zimomriavky ale potom sa usmial.

"Nie." Povedala som a zazubila sa.

"Dobe ako myslíš." Povedal a začal ma štekliť.

"Nie- nieee p- prosiiim. D-dooosťť." Hovorila som pomedzi smiech a snažila sa byť čo najtichšie aby som nezobudila Kiku a otca.

"Ak prestanem dáš mi pusu?" Opýtal sa a prestal má štekliť. Ja som len prekrútila očami a skôr než sa stihol nazdať som mu vlepila malú pusu na líce. Prevalil sa vedľa mňa a spokojne zavrel oči. Somár! On dobre vedel čo chce.

"Budem musieť ísť do práce Amanda." Povedal a chystal sa na odchod.

"Tak skoro?" Opýtala som sa a posmutnela som.

"Písal mi Adam že je tam niečo súrne." Povedal a neochotne sa začal obliekať.

"Dobre teda. Ja zabehnem so Sárou na kávu a potom sa môžme stretnúť." Povedala som a čakala ako zareaguje.

"Samozrejme, hviezdička." Povedal a vtisol mi bozk na nos.

"Tak ahooj." Pozdravila som ho.

"Pa hviezdička." Odzdravil a už išiel preč. Keď som sa vytrepala z postele upravila som sa a medzi tým som ešte zavolala Sáre že či nechce zájsť na kávu. Povedala že áno tak som ju počkala v obchodnom centre.

Keď sme tak popíjali kávu, zrazu som videla Daniela s nejakou blondínkou. Heh pani, vraj niečo dôležité vo firme. Bola som strašne nahnevaná no rozhodla som sa ich sledovať. Smiali sa akoby boli starý známy a poznali sa už dlhé roky. Sem tam mu dala bozk na líce a aj na pery. Kurva! A dosť. S miernym rachotom stoličky som sa postavila a kráčala preč. Sára za mnou rýchlo dobehla a pýtala sa čo sa stalo. Stavila by som sa že sa otočili mojím smerom. Dokonca som mala pocit že na sebe cítim aj jeho pohľad, ktorý vraví že mi to celé vysvetlí ale mňa to absolútne nezaujíma.

"Tak čo sa stalo?" Opýtala sa Sára a bola nedočkavá.

"Ty si ho nevidela?" Opýtala som sa a mračila sa.

"Koho?" Opýtala sa pobavene.

"Veď Daniela s tou namachlenou blondínkou!" Povedala som sarkasticky a nezabudla sa ironicky zasmiať. Videla som že Sára vyvalila oči a pozrela sa rýchlo do zadu.

"Hmm mám pocit že som ju už raz videla, ale teraz si neviem spomenúť čo mi o nej Dano hovoril." Hovorila si pre seba a tvárila sa že rozmýšľa. Ja som ju počúvala veľmi dobre a tlak mi stúpol ešte vyššie.

"A vôbec, prečo ti to tak vadí? Čo s ním máš?" Opýtala sa a vyvalila oči. Ja som začala byť nervózna, nemôžem jej to povedať aj keď si myslím že blbá nie je a určite už niečo tuší.

"Počkaj! Ty s ním spávaš?" Mierne hlasno to vykríkla a ja som myslela že sa asi od hanby prepadnem niekde pod zem. Samozrejme niekoľko párov ľudí sa na abs pozrelo s otázkou v očiach, iný pre boha to čo rozprávate.

"Drž hubu a nie nespávam. Ak by som spávala tak ani z ďaleká nechodím tak ako teraz pretože ma isto bohovského vtáka!" Precedila som pomedzi zuby no zabudla som čo rozprávam a až potom mi došli moje slová. Zhrozene som vyvalila oči na seba a keď som pozrela na Sáru tak tá mala hubu až niekde na Aliaške.(neviem či som to napísala dobre) Nasadli sme teda do auta a cesta bola úplne tichá, za čo som bola nesmierne rada. Keď som ju vysadila pred Danovým domom len sa pozdravila a utekala preč. Po ceste na späť som sa minula s čierným Lamborghini autom a ja som presne vedela kto v ňom sedí. No však keď som sa pozrela do spätného zrkadla videla som ako urobil prudkú otočku a hneď bol za mojím autom.

Keď som dorazila pred môj dom čo najrýchlejšie som vystúpila a chystala sa vojsť do domu lenže to už bol Dano pri mne za chytil ma za pás. Snažila som sa odstrčiť no márne.

"Pusti ma!" Povedala som a nepozrela sa mu do tváre. Nemala som náladu teraz sa s ním hádať.

"Nie, pokiaľ mi nedovolíš aby som ti to vysvetlil." Povedal pokojne a držal ma ďalej.

"Neviem o čom to točíš." Povedala som a snažila sa vyznieť čo najpresvedčivejšie no nepodarilo sa mi to keďže sa zasmial.

"Chceš oklamať mňa či seba?" Opýtal sa a čakal čo odpoviem. Keď som sa prestala metať tak to využil a pritiahol si ma ešte bližšie. Položil svoje pery na môj krk a nič s nimi nerobil. Iba ich tam mal takto položené a mňa to paralizovalo tak že som nedokázala nič povedať.

"Bola to jedna známosť mojej matky, už dlhší čas po mne pokukuje a musím priznať je to nechutne lenže moja matka potrebuje od nej nejaké veci tak preto som jej to musel dovoliť inak by som si to nenechal." Dopovedal a ja som myslela že sa znovu prepadnem od hanby. Bože. To je také trápne.

"Prepáč mi to." Povedal som a skúsila som sa usmiať.

"Nič sa nestalo." Povedal a daroval mi malý bozk.

"Ale nebudúce skúste odísť bez toho aby sa na vás pozrel každý." Povedal a z chuti sa zasmial. Ja som len sklopila zrak lebo som sa cítila vážne trápne. On ma chytil za bradu a následne mi zdvyhol hlavu a dal mi jemný bozk.

"Musím už ísť čakajú ma doma." Povedala som a mierila som domov. Keď som otvorila dvere a prišla do obývačky čakalo ma nemilé prekvapenie. Na našom gauči v obývačke sedel.............