MAFIA

38. Časť

Dní ubiehali rýchlo no vlastne ten týždeň ubehol rýchlo, pretože dnes bol deň kedy sa sťahujeme späť do nášho starého domu. Úprimne? Neviem prečo ale tešila som sa. Možno to bolo kvôli Danielovi.
Nie možno ale určite! Povedalo moje svedomie a ja som musela súhlasiť.

"Oci? Počkaj ešte niečo som si zabudla." Povedala som a išla hore do izby pre zošit. No márne som ho hľadala, on tu však nebol. Hmm. Tak to je divné. Prisahala by som že som ho položila sem na stolík. No nič.

"Som tu." Povedala som a nasadla do auta.

Keď sme už boli v Paríži tak som sa musela usmiať. Chýbalo mi to tu. Pred naším domom bola Sára. Keď som vystúpila hneď bežala ku mne a obajala ma.

"Konečne si späť!" Vyhlásila a stískala ma pevne.

"Udušíš má." Povedala som na oko priškrtene a ona hneď odskočila. Len som sa zasmiala a ona tiež.

"Dievčatá choďte sa vybaliť!" Prikázal otec. Ja som sa rozlúčila so Sárou a pobrala som sa vybaľovať. No a však ani medzi vecami som nemala ten zošit. Divné, vážne divné.

"Kika, oci? Nemáte náhodou môj zošit medzi svojimi vecami?" Zakričala som v podobe otázky.

"Nie." Odkričali naraz. Tak ja už fakt neviem kde je. No aby ste boli v obraze prečo je taký dôležitý, tak preto lebo mám v ňom nakreslené to znamienko, ktoré mám a ak by sa to dostalo do rúk niekomu, kto má chce zabiť tak by to bolo veľmi zlé, ale chcem aj zistiť prečo sa to znamienko spravilo práve mne.

"Večera!" Zakričal otec.

"Sme tu." Povedali sme naraz so sestrou, keď sme vstúpili do kuchyne.

"Musíme sa porozprávať dievčatá." Povedal otec,

"Chcel som to s vami prebrať minule ale prišlo mi do toho niečo." Povedal a skenoval má pohľadom.

"Počúvame." Povedala som a nespúšťala z neho zrak.

"Vaša matka zrejme žije." Keď to dopovedal myslela som že asi som zle počula rovnako ako Kika.

"To nám hovoríš len tak!?" Zvýšila naňho hlas a otec ju prebodol pohľadom.

"Je to len teória Kristína!" Zahriakol ju a ona hneď sklopila pohľad. Ja som od úžasu nevedela čo povedať. Nie dosť že mám plnú hlavu Daniela a teraz do toho ešte moja mama. Teda naša mama.

"Ako to vieš?" Opýtala som sa.

"Vraj ju drží nejaká Mafia v zajatí." Povedal a videla som na ňom že mu je to ťažko hovoriť.

"A ktorá?" Opýtala som sa a neriešila to že mi stále vibroval mobil v kraťasoch.

"To neviem." Povedal zúfalo a už sa chystal odísť.

"Ty ju nájdeš oci, my ti veríme!" Povedala som a usmiala sa. On nám úsmev opätoval a odišiel do svojej kancelárie. Vytiahla som mobil a pozrela sa kto mi tak naliehavo píše
Neznámy
Amanda! Tvoja mama je naozaj krásna žena. Čo keby som sa s ňou trošičku pohral čo ty na to?
Vyvalila som oči.
Amanda
Čo odomňa chceš?
Neznámy
Chcem Danielove srdce.
Amanda
Čože? Ty si psychopat!
Neznámy
Prestaň Amanda lebo tvoja mama už aj tak dosť trpí!
Amanda
Daj mi čas niečo vymyslím.
Neznámy
Do zajtra obeda máš čas.
Keď som si to čítala bolo mi z toho zle. Musím o tom povedať Danielovi.
Nasadla som do svojho auta a mierila som k jeho firme. Akurát bol na parkovisku a chystal sa nastúpiť do auta keď som prudko vybočila na parkovisko a jeho ochranka a aj on sa pozreli mojím smerom. Rýchlo som zaparkovala do šikma a vyletela z auta.