MAFIA

Epilóg

Začala som vnímať, no nedokázala som otvoriť oči, bolo to veľmi ťažké. S najväčšou námahou akú som kedy podstúpila som pohla rukou. No to bolo tak maximum čo som v tej chvíli dokázala. Cítila som okolo seba silu, ktorá ma povzbudzuje aby som sa pokúsila vstať a pozrieť sa čo sa deje.

Oči som otvorila za celkom dlhú dobu no ihneď som ich aj zavrela. Všade bola biela farba. Keď som ich otvorila znovu musela som zažmurkať aby sa moje oči prispôsobili tomu svetlu. Keď som už dokázala pozerať, podrobne som sa popozerala čo všetko tu je. Nachádzam sa v nemocnici. Vôbec netuším čo je dnes za deň a ako dlho som tu bola. No mám pocit akoby som tu bola celý svoj život.

"Dobrý deň slečna. Ako vidím už ste sa prebrali, ako sa cítite?" Opýtal sa ma doktor a ja som si až teraz všimla že tu je tiež. Pozrela som naňho ako debil. Doslova.

"Noo, ako dlho tu som?" Opýtala som sa lebo od toho ako som sa prebrala, mi táto otázka stále vŕta hlavou.

"Slečna...." Odmlčal sa a pozrel na mňa.

"Boli ste v kóme." Povedal a mne spadla sánka. V kóme? Si robí srandu? Ha ha vtipné. No on nevyzeral na to že vtipkuje.

"A- ako?" Opýtala som sa neveriacky. Okamžite som sa zdvihla z postele a pozrela sa do zrkadla. Moje vlasy boli čierne? Nechápala som.

"Prečo mám čierne vlasy?" Opýtala som sa ako idiot.

"Máte ich od vtedy od kedy Vás tu priniesli slečna." Povedal a pozrel na mňa smutným pohľadom.

"Nechápem, som zmätená." Povedala som a rukou si vošla do vlasov. Pozrela som na moju ruku a ostala som v tranze. Na mojej ruke nebolo nič. Vôbec! Haha teraz si myslíte že som psychopat a že čo tak asi hľadám na mojej ruke. No predsa môj prsteň.

"Kde mám prsteň?????" Zvrieskla som doslova až doktorom trhlo.

"Nemali ste žiadny prsteň slečna." Povedal a začal si zapisovať niečo do papierov. Prosím?!?!?!?!?!?!? Ale veď ja som zasnúbená za toho muža!!! Do riti ako sa volá?

"Kde je môj snúbenec????" Opýtala som sa a doktor na mňa pozrel preľakane.

"Vy nemáte snúbenca slečna." Povedal a už dnu vošli dvaja doktori a tri sestričky. Do riti!

"Ale veď." Nedopovedala som lebo som už nemala chuť ďalej rozprávať. Pozrela som sa na brucho no to bolo ploche. Žiadny náznak po tom že by som čakala dieťa.

"Je mi ľúto slečna, zrejme si vaša myseľ vytvorila svoj vlastný svet. Boli ste v kóme 2 roky, pretože ste utrpeli vážnu autonehodu, keď ste sa vracali domov z práce." Povedal a následne všetci odišli.

Ostala som pozerať na dvere, cez ktoré predchvíľkou vyšli všetci von. Jediné čo mi behalo po rozume je to či je toto všetko pravda. Nikdy som nepoznala tohto muža, s ktorým som čakala dieťa? Nikdy som nezažila takú bolesť akú som zažila? Nikdy som sa necítila tak dobre ako pri ňom? Je toto všetko sen?  Ak áno prečo si práve osud vybral mňa? Prečo som musela toto strpieť ja?  To znamená že keď sa vrátim domov bude tam moja mama aj ocko a sestra? Koľko mám vlastne rokov? V hlave som mala nespočetne veľa otázok, ktoré v mojom živote ostali nezodpovedané. Keď ma prepustili z nemocnice vrátila som sa domov, kde som sa snažila zistiť či je naozaj pravda to čo si vraj moja myseľ vymyslela no nikto sa k tomu nevyjadroval. A aj keď tak povedali že áno.  Úprimne? Neviem či som bola smutná alebo som mala chuť plakať. Po nociach som mávala nočné mory ale aj krásne sny že mám rodinu. No to všetko boli len sny. Po strednej som nastúpila do práce čo zahŕňala dizajn bytov. Veľmi ma to bavilo. Jedného dňa som dostala veľkú zákazku. Vybrala som sa do toho domu, teda skôr to bol palác a keď som vystúpila pred tým palácom tak som si všimla auto. Bolo to čierne Lamborghini a moja mysel hneď vedela že to auto od niekiaľ pozná......................

KONIEC

Ja vieeeem, teraz má niektorý zabijete, alebo ma budete neznášať ale 😄 neviem čo mi to napadlo, takto sa mi to najviac hodilo. Ak ste si mysleli že to bude šťastný koniec tak vás sklamem no ale zároveň nie je to ani zlý koniec je to niečo v strede takže 😁😍😍tak.❤️

Poďakovanie🖤🖤
Samozrejme chcem sa každému poďakovať, kto čítal túto knihu, budete mi chýbať úprimne, ale mám pre vás ešte jedno prekvapenie. Netušila som že táto kniha bude mať cez 3k prečítaní a 400 votes, ale som za to veľmi rada. Takže veľmi pekne ďakujem!!!!!❤️❤️❤️❤️

Samozrejme aby som nebola tak hnusná tak sa vás chcem opýtať kto by mal záujem o pokračovanie tak píšte do komentov, každý koment poteší. Tak lúčim sa s vami moji verný čitatelia a ďakujem že ste ma podporovali v tomto písaní. 😰😰❤️❤️

AHOJ!