MAFIA

36. Časť

Na ďalšie ráno som sa zobudila na veľmi dobrý pocit. Stále nejako nemôžem uveriť tomu že Daniel žije. Ale predsa som sa včera rozhodla či mu dám druhu šancu alebo nie. No to len do vtedy kým mi neprišli správy.

"Dobré ránko." Pozdravila som rodinu sediacu dole za kuchynským stolom.

"Paaani máš nejakú dobrú náladu nie?" Opýtali sa obaja naraz a neskrývali ich začudovanie v očiach.

"Ako sa to vezme." Povedala som sa a nachystala som si raňajky.

"Nebodaj si dostala krámy že sa tak tešíš?" Keď to povedala myslela som že ju asi zabijem lebo neskôr mi došli jej slová. ( Teraz nechcem uraziť ale komu by to nedošlo bolo to myslené tak že či s niekým nespala a nie je tehotná)

"Dievčatá!" Napomenul nás otec.

"Nie nedostala." Odpovedala som pekné na čo sa zasmiala a otcovi tiež trhalo kútikmi úst! Pane bože! Oni sa proti mne dohodli! Bože!

"Oci?" Opýtala som sa.

"Hm?" Povedal a ďalej niečo čítal v novinách.

"Zaviezol by si ma dnes niekde prosím?" Opýtala som sa a dúfala že povie áno.

"Ale samozrejme, a kde by to malo byť?" Opýtal sa a pozrel na hodinky.

"Nooo, k sídlu Salvatorovcom." Povedala som na rýchlo a vyslúžila si tak jeden vražedný no zároveň spýtavý pohľad od otca.

"Prečo práve tam?" Opýtal sa a bolo vidno že trochu zneistel.

"Aha ty to ešte nevieš, no vieš prevelili má do ich firmy a musím niečo vybaviť s Adamom." Povedala som prvú somarinu čo mi napadla.
Otec si ma len premeral pohľadom a prikývol.

"O hodinu vyrážame." Povedal a pobral sa do pracovne.

"Že ty ideš za Danielom a nie Adamom!" Vyhŕkla sestra a uškrnula sa.

"Buď ticho!" Napomenula som ju a odišla sa chystať. Keď som vošla do izby tak som hneď išla do svojho šatníku nájsť si niečo vhodné. Hmm bol to ťažký výber ale predsa som si niečo našla.

Keď som bola prichystaná zišla som dole a sestra keď ma videla na mňa šibalsky žmurkla a otec ten len žasol.

"Presne ako mama, keď bola mladá." Povedal si skôr pre seba ako nám no my sme to počuli. Šokovane sme s Kristínou na seba pozreli, pretože od maminej smrti to bolo prvý krát čo niečo povedal ohľadom nej.

"Tam ideme!" Vyhlásil a už nasadal do čierneho range roveru. Za nami sa hneď objavilo päť čiernych SUV-čiek, ktoré išli za nami celú cestu smerom do sídla Salvatorovcov.

"Je tá ochranka nutná otec?" Opýtala som sa lebo som z toho nemala dobrý pocit.

"Je!" Povedal a venoval sa šoférovaniu ďalej. Len som si povzdychla.

Keď sme tam dorazili tak ako obvykle pred bránou nás hneď zastavila ochranka, tuším medzi nimi bol aj Nicolas. Nemýlila som sa. Keď sa nás ochrankár šiel spýtať čo chceme tak ho Nicolas stopol s tým že on nás pozná a tak nás pustili ďalej.
Zaparkovali sme na príjazdovej ceste a neušli sa nám pohľady služobníctva ani Adamov a Sárin. Keď som vystúpila hneď pozreli na mňa.

"Fiihaaa, kráľovský sprievod?" Opýtala sa Sára a už bežala ku mne ma objať. Ja som sa rozosmiala a prikývla.

"O druhej nech si doma, musíme sa porozprávať!" Zakričal na mňa otec a už išiel preč. Hmm tak to som zvedavá čo chce. Pobrala som sa teda do domu, ktorý som mala zariaďovať! Ja som na to úplne zabudla!

"Kde je Dano?" Opýtala som sa Sári.

"Je v pracovni." Povedala a už mierila do kuchyne. Ja som sa pobrala do jeho pracovne. Zaklopala som a vstúpila dnu. Len pokynul hlavou nech si sadnem a ďalej telefonoval.

"Dobré." Povedal a zložil. Keď si ma všimol tak sa usmial.

"Chcel som za tebou ísť ale nejaký debili má zdržali, ale ako vidím ty si prišla skôr." Povedal a usmial sa.

"No, prišla som ti povedať že ti odpúšťam, ale pod jednou podmienkou." Povedala som a čakala na jeho reakciu. On sa zatváril nechápavo.

"Akou?" Opýtal sa a premeral si ma pohľadom.

"Že sa už viac nebudeme stýkať." Povedala som a mala som problém zadržať slzy.

"Prosím!?" Zvýšil hlas. No do riti! Čo mu mám teraz na to povedať. Nemôžem mu povedať že sa mi vyhrážajú nejaký debili, ktorý hovoria že keď sa s ním budem vídať zabijú mi rodinu. Mám ho rada ale rodina je u mňa na prvom mieste.

"Môžeš prísť o týždeň na Kristínin koncert to je všetko." Povedala som a chystala sa na odchod. No on ma chytil za zápästie a tak ma donútil zastaviť a pozrieť do jeho očí.

"Ja zistím dôvod, prečo to robíš. A ak ho zistím zabijem ťa." Povedal to tak vážne až sa mi podlomili kolená.

"Už raz som ťa skoro stratil no tento krát to nedopustím." Povedal a chcel mi dať bozk no ja som sa uhla.

"Pusť ma prosím." Vyslovila som to a už mi tiekli slzy. On ma pustil a so zamračeným pohľadom ma sledoval ako odchádzam.

Keď som dorazila domov tak som ako obvykle išla do svojej izby. Sestra ku mne hneď prišla, pretože keď som hneď došla domov tak som jej to povedala čo sa deje.

"Moja, to bude dobré." Tíšila má lebo som plakala.

"Nebude, nikdy nezabudnem na ten jeho výraz ako sa tváril." Povedala som a revala ďalej ako malé decko.

"To sa vyrieši neboj sa." Povedala a tuho ma objala.

"Ako?" Opýtala som sa a utierala si slzy.

"Neviem, ale on to určite nejako vyrieši! Veď je to najsilnejší Mafián! Nič ho len tak nezloží!" Povedala a usmiala sa. Úsmev som jej opätovala no bol len malinký.

"Teraz si chod pospať, kým nás otec zavolá lebo chce s nami vraj niečo dôležité prebrať." Povedala na oko oduto a ja som sa nad tým musela zasmiať. Ešte raz ma objala a odišla.
Ja som si ľahla do postele a rozmýšľala som nad Danielom. Budem musieť začať úplne od začiatku a bez neho, síce neviem ako to sama zvládnem no viem jedno. Nikdy naňho nezabudnem ale zmieriť sa s tým že už ho nikdy nebudem môcť vidieť na veľmi bolelo. No musím sa cez to preniesť. Ani neviem ako a kedy no zaspala som........