MAFIA

35. Časť

Keď v tom.......
Amanda sa postavila a doslova sa mi hodila okolo krku. O nejakú chvíľku som cítil mokré tričko a došlo mi že plače. Usmial som sa a rukou jej zotrel slzy.

"No ták Hviezdička, neplač." Povedal som a usmial sa na ňu. Popravde chcel som ju pobozkať ale to som si chcel nechať na lepšiu príležitosť. Predsa len je to dlhý čas čo som tu nebol a kto vie či si už nenašla nejakého chalana.

"A-ale v-veď...." Ani nedopovedala lebo to nedokázala. Stále plakala a tak tuho ma držala že som myslel že zo mňa vypustí dušu. Nieee srandaaaa veď som upír. Toto nie je nič. Príde mi to ako normálne objatie ale keby som bol normálny, veď ty dávno nie si normálny Dano, heh tak by ma to fakt bolelo lebo predsa objímala má tak tuho ako kliešť keď sa vsaje do pokožky tak vás neopustí len tak hneď. Tak si nejak tak skúste predstaviť túto situáciu. Bože Dano applause za tvoje vyjadrovanie. No nič späť k téme. Objímali sme sa tam tak dlho že na nás len všetci pozerali a samozrejme nejake baby závideli. Heh. Som ale narcis.

"Poď hviezdička, poviem ti všetko." Povedal som a chytil jej ruku a dal ju do tej mojej. Ona sa usmiala ale následne zvážnela. Jaj.

"Pôjdeme mojím autom?" Opýtal som sa a pozrel na ňu.

"Ale čo moje?" Opýtala sa a pozrela na svoje auto vedľa toho môjho.

"Zobere ti ho Nicolas však?" Opýtal som sa a otočil som sa naňho lebo som zistil že ešte stále tu je aj on s nami.

"Samozrejme Šéfe." Povedal a nasadli sme do môjho auta.

Z pohľadu Amandy:
Keď prišiel tak som sa mu vrhla hneď okolo krku, buď zjebem na zem pretože si namýšľam alebo to je vážne realita a on žije! No pravda bolo našťastie to druhé a ja som sa opäť cítila v bezpečí. Keď sme nastúpili do jeho auta tak sme mierili do jeho domu. Prišli sme tam a na moje počudovanie tam bola aj Sára a Adam.

"Čaute." Pozdravili sme ich naraz a oni len vyvalili oči, ale odzdravili sa tiež.

"Vitajte." Pribehla Sára a tuho ma objala. Objatie som jej opätovala.

"Hviezdička, poď musíme sa porozprávať." Povedal a už ma ťahal do jeho pracovne. Keď za nami zatvoril dvere tak som sa začala báť. Rýchlo sa ku mne otočil a stačilo mu spraviť dva kroky aby bol úplne blízko mňa. Vyzdvihol ma na ruky a posadil na stôl. Naklonil sa ku mne a konečne priložil svoje pery na tie moje. Bože! Že mu to doplo! Kreténovy! Zavrčal do bozku a silnejšie si má pritlačil. Heh. Dúfam že nevie čítať myšlienky. Pocítila som ako sa usmial. Och to bol tak nádherný pocit ho opäť bozkávať. Zase som bola v siedmom nebi.

"Prečo." Šepla som pomedzi bozky a on sa odomňa odtiahol.

"Musel som hviezdička, posralo sa veľa kšeftov a jediná možnosť bola táto." Povedal a pozrel na mňa smutne.

"Ale ja som kvôli tebe bola ako troska! Kvôli tebe som sa trápila! Kvôli tebe som bola zatvorená rok v izbe!!! Kvôli tebe! Pretože som ťa milovala!!!!!" Vykričala som mu všetko,vrazila som mu, čo som mohla a už som aj plakala. Ako veľmi to bolí. Prečo mi to spravil! Postavila som sa a pobrala som som sa na odchod. Bola som naňho skutočne naštvaná aj keď do riti mala by som sa tešiť že žije. Lenže nieee ja mu vrazím och som krava. Nie veď si to zaslúžil! Presne tak.
Ako sa poznám zajtra sa s ním budem zase oblizovať. Nie dosť!

Keď som bola doma už bola noc. Vyšla som do svojej izby a hneď som išla spať. Bola som unavená. V noci som pocítila že je niekto u mňa. Nedalo sa mi spať. Keď som otvorila oči zbadala som postavu. Celá v čiernom, vysoká, mužná, svalnatá aa no nie.... Mňa jebne. Zase on. Počula som uchechtnutie. Akože čo mu je smiešne?

"Čo tu chceš?" Opýtala som sa.

"Ale no ták hviezdička." Povedal a zasmial sa. Hmm zdá sa mi to alebo pil? Či?

"Nepil som hviezdička." Povedal a ja som vyvalila oči. Ale veď som sa to neopýtala ani. Och. Somár.

"Hviezdička!" Zavrčal a ani neviem ako som sa ocitla pri ňom spolu s jeho rukami na mojom páse. Klasika. Čo iné čakať že? Pretočila som očami na čom sa zasmial.

"Chováš sa ako malá." Povedal a dal mi bozk na čelo.

"Ak o tom nevieš stále som nahnevaná." Povedala som a snažila som sa vyznieť dosť presvedčivo ale keď kruva! Pred ním sa to nedá. No uznajte sami keby vám tu stál taký sexuálny Boh ako je on. Och bože. Ja som už asi prišla aj o ten kus zdravého rozumu čo som ešte do nedávna mala. Smutné. Zase sa zasmial.

"Čo sa smeješ?" Opýtala som sa a zatvárila sa zamračene.

"Ale nič." Povedal a zahľadel sa mi do očí. Tie jeho boli tak úprimne až by som to naňho nepovedala.

"Tak čo chceš?" Opýtala som sa a čakala na odpoveď.

"Prišiel som ťa pozrieť Hviezdička." Bože ešte raz mi povedz hviezdička a vrazím ti cez pysky až odletíš kámo.
Niee sranda.

"Aha?" Opýtala som sa nechápavo, pretože som nevedela prečo má prišiel len tak pozrieť.

"Ach Hviezdička." Povedal a vtedy mi rupli nervy. Takú som mu vrazila že mu vypadol zub. Nieee len srandujem.

"Pochop. Musel som to spraviť. Potreboval som aj ja na chvíľku vypnúť od všetkého." Povedal a pozrel do mojích očí.

"Ale do riti mohol si aj inak a nie takto. Vieš čo to bolo pre mňa?" Opýtala som sa a potichu zvýšila hlas aby som nezabudla otca a Kristínu.

"Viem a mrzí ma to dopekla." Povedal a prezrel si ma na čo sa uškrnul. Ja som sa pozrela nechápavo no keď mi došlo čo mám na sebe tak som sa skoro prepadla od hanby pod zem. Mala som len červené čipkované prádlo. Heh. No čo? Je horúco.

"Dano!" Oslovila som a hneď sa spamätal.

"Hmm?" Odpovedal a ďalej nespúšťal zo mňa pohľad. Oh!

"Vnímaš?" Opýtala som sa a zasmiala sa.

"Jasné." Povedal a stále na mňa pozeral. Ja som sa zasmiala.

"Takže mi odpúšťaš hviezdička?" Opýtal sa a nahodil puppy face. Och to bolo tak zlaté. No čo, zaslúži si druhú šancu no nie?

"No porozmýšľam." Rozhodla som sa nakoniec.

"Dobré, zajtra si prídem pre odpoveď. Dobrú noc hviezdička." Povedal a dal mi bozk na nos. Následne vyskočil z okna a išiel k svojmu autu. Bože debil! Sa raz zabije. Len som sa nad tým zasmiala a ľahla som si do postele. Boli dve hodiny ráno. Snáď ešte trochu si pospím. Neviem ani ako dlho to trvalo no po niekoľkých minútach uvažovania či mu odpustiť alebo nie som sa rozhodla a následne som zaspala.........