MAFIA

8. Časť

Keď som dorazil na miesto, kde pôvodne držali Roberta, ktorý im utiekol tak tam bolo niekoľko mužov.

"Ktorý mal mať na starosť Roberta!?" Opýtal som sa hlasno. Jeden z tých mužov ukázal na toho, ktorý ho mal pôvodne strážiť. Neváhal som a v momente keď som vytiahol zbraň a vystrelil tak sa zosypal k zemi.

"Takto to dopadne s každým, kto si nebude plniť svoju povinnosť. Teraz ho odpracte!" Prikázal som prísne a následne na to som nasadol do auta a išiel domov. Nebudem zamestnávať nejakých neschopných idiotov, ktorý ani postrážiť väzňa nevedia, kým prídem. A to si vravia jedny z najlepších. Pchee. Kokoti. Nazúreny počas cesty som drtil volant tak ako sa len dalo až divu že som ho nevytrhol. Zajtra by už mala prísť Amanda, dohodli sme sa totiž že pomaly začneme so zariaďovaním. Lenže teraz mi do toho prišla služobná cesta do Dubaja, takže si ju tam vezmem so sebou. Dúfam že to prijme aspoň budeme mať väčšiu šancu sa spoznať viac.

Keď som bol doma hneď som šiel do svojej pracovne a začal si hľadať niečo o Robertových dcérach na internete ale bohužiaľ bez stopy. O nich tam nebolo spomenuté absolútne nič. To ma štvalo asi zo všetkého najviac. Do riti! Treba sa nejako pomstiť a toto je jediná cesta. (Však to ešte netušil že jednu ma rovno pod nosom.)
Notebook som následne vypol, pretrel si tvár rukami a trochu sa zamyslel. Zajtra by som mal zájsť za Amandou do firmy aby vedela že ju chcem vziať do Dubaja. S týmito myšlienkami som si ľahol a do pár minút no povedzme si úprimne do hodiny som zaspal....

Z pohľadu Amandy:
Ráno som vstala na celkom príjemný pocit. To sa nestáva dosť často. Hneď mi vbehlo na myseľ že sa dnes niečo určite stane. Otec sa včera vrátil a bol mierne dobitý, ale keď sme sa opýtali čo sa stalo tak to len odignoroval ale usmial sa, videla som že bol rád že máme oňho strach. Ach bože... Vidíte keď už ide o prácu môjho otca budem sa na to musieť popýtať. Totižto so sestrou netušíme akú má prácu teda aspoň ja nie. Kika to možno viem. Skúsim sa opýtať. Vybrala som sa teda do kuchyni kde už sedela a ako inak napchávala sa hriankami. Môj ty bože.

"Dobrú chuť, počuj vieš ty vôbec akú má prácu otec?" Opýtala som sa a zaujímalo ma to čo odpovie. No to čo povedala mi takmer vyrazilo dych.

"Noooo neviem to na isto ale kolujú reči že niečo s Mafiou." To posledné už povedala príliš potichu aby to otec nepočul, pretože stále sa nachádzal doma a proste nikdy neviete.

"Č-čo?" Opýtala som sa šokovane a div že mi oči nevypadli z jamiek. Sestra len mykla plecami a ja som sa pobrala späť do izby. To nemôže byť pravda. Veď predsa keby otec bol Mafián tak by nám o tom určite povedal. Netajil by to predsa. Možno áno aby nás ochránil? Ježiš Amanda nebuď tak sprostá. Rýchlo som zapla notebook a zadala do vyhľadávača meno Robert Starson, no ale to čo mi vyhodilo som myslela že sa mi asi sníva! "Druhý najkrutejší, najmocnejší, najobávanejší a najhorší Mafián, ktorý sa nachádza údajne v Paríži, kde sa presťahoval so svojími dvoma dcérami, o ktorých bohužiaľ nemáme žiadne informácie. Domnievame sa že ich drží v tajnosti pre ich vlastné bezpečie. Malinké informácie však prezrádzajú že dievčatá by už mali byť plnoleté a taktiež že pracujú niekde v Paríži. Jeho protivníci sú takzvaný prvý najmocnejší Salvatorovci, ktorí..." Tak moment!!!! Dobré vidím!!!!! Salvatorovci??????!!!!!?!?!!!!! Ale veď !!! To nie je možné určite to je nejaká somarina. Radšej som ten notebook vypla, pretože som bola veľmi šokovaná z toho čo som si prečítala. Ale veď to nemusia byť oni nie? Môžu to byť len nejaký iný, ktorý tiež záhadné bývajú tu. Hahah vtipné Amanda určite to budú nejaký iný, keď sa tam jasné píše že tvoj otec má dve dcéry.. Bože môj! Tieto myšlienky som radšej zahnala a šla si dať poriadne studenú sprchu aby som zabudla na to čo som práve čítala.

Po sprche som vyšla a šla som si spraviť večeru. Nakoniec som si len vzala jogurt, ktorý som zjedla a kelimok som vyhodila do koša. Pobrala som sa späť hore do izby a šla som spať. No tak zajtra to bude zaujímavé.

Ranný budík krásne začal zvoniť v mojej izbe a ja som mala chuť zabiť toho, kto ho vymyslel. Tak som sa neochotne vyšuchtala doslova z postele a začala som sa obliekať. Dala som si na seba tie béžové obtiahnuté šaty, ktoré som dostala od Daniela. Pri tej spomienke som sa jemne usmiala. A na to som si dala čierne malé sako a béžové lodičky. Do ruky som si vzala čiernu kabelku kde som si dala peňaženku, kľúče, a voňavku, ktorú som si mimochodom po ceste dole k môjmu porsche, áno mám také drahé auto nečudujte sa! Keďže vlastne neviem akú prácu má môj otec aaa počkať vlastne viem! Je Mafián!!!! Takže heh dosť skoro si to zistila Amanda, dala na seba a už som si to mierila do firmy.

Keď som prišla pozdravila som sa so Stef ale tá sa na mňa ani nepozrela. Začala som premýšľať či som jej niečo nespravila ale vôbec si na nič nepamätám. Šla som teda do kancelárie ale to by som tam najprv musela dôjsť pretože v strede cesty na zastavil Paul hehe aké nečakané že? Pozeral na mňa takým pohľadom že keby mohol zabíjať už som mŕtva. Jéj super teš sa Amanda teraz ťa vyhodí. Pokynul mi aby som šla do jeho kancelárie.

"Amanda musím ti niečo povedať." Povedal to bez štipky emócie. A je to tu. Slzy sa mi pomaly začali tisnúť do očí ale nedala som to na sebe poznať.

"Ideš na služobnú cestu do Dubaja." Povedal to chladne a mne spadol kameň zo srdca. Uff ale počkať? Akože idem? On tam nejde? Na čo tam idem a s kým tam idem???? No do pi.. nie prosím nie, nie, nie, nie len nepovedz že tam idem s.....

"S Danom." Doplnil hnusne a pritom si ma premeral od hlavy až po päty. Následne si oblízol pery. No fuj, debil.

"A-ako to? Ja o ničom neviem? P-prečo mi to nikto nepovedal?" Opýtala som sa úplne v šoku. Pre boha!!! Ja idem do Dubaja!!!! Aaaaaaaaaaaaa to bol vždy môj sen!!!!!! Následne som sa ale do široka usmiala. Na to už Paul sa len zamračil a chcel mi vraziť. Už som čakala na ranu keď v tom od mojej tvári zastala len o necelých 5 centimetrov a ja som mala česť vidieť ruku, ktorá ho zastavila. No poviem vám nemusela som sa ani otočiť. Lebo to tetovanie na ruke ma utvrdilo v tom že nikto iný, ako samotný Boh Daniel Slavator ho zastavil. Vďačne som si vydýchla na čo to Paul zaregistroval a skôr než stihol trhnúť rukou aby mi vrazil má Dano postrčil a ja som nemotorne zašla za jeho chrbát. Na to už len Paul vrel hnevom a prepaľoval Daniela pohľadom.

"Amanda choď do svojej kancelárie." Pokynul Daniel a ja som bez váhania šla. Ufffff tak teraz má zachránil.
Po pár minútach buchli dvere na mojej kancelárii, a keď som zdvihla pohľad od návrhov, ktoré som robila preň ho som ho videla. Tie oči. Bol v nich hnev, radosť ale aj smútok. Tak toto bude ešte zaujímavé, pomyslela som si keď jeho kroky smerovali ku mne a chystal sa niečo povedať......

Takže chcela som vás potešiť dnes takou menšou 😂 no trošku väčšiou časťou aaaaa dúfam že sa bude páčiť a zajtra sa vidíme u ďalších. Pekný večer prajem papaaa🍊