MAFIA

56. Časť

Z pohľadu Amandy:
Stále nemôžem uveriť čo sa to stalo! Som hlúpa alebo nie? Ja už neviem. Z toho všetkého som zmätená. Pomrvila som sa a pozrela sa vedľa seba. Dano spal. Bol tak zlatý. Vlasy mal do všetkých všemožných strán, tie jeho svalnaté ruky a ramená a tie tetovania k tomu. Ak by som bola chlap tak by som sa ho bála. Vlastne počkať. Ja sa ho bojím aj keď som žena, ale len trochu. Zrazu som však pocítila že sa mi spravilo nevoľno, tak som potichu vybehla z postele na záchod. Zrazu mi niekto chytil vlasy aby som si ich neozvracala.

"Si zlatá, keď sa ma snažíš nezobudiť." Povedal a usmial sa. Ja som sa snažila usmiať no vyšla z toho len nejaká grimasa a opäť som zvracala. Asi po 10 minútach som si ľahla späť.

"Chcem zajtra zájsť k doktorke a zistiť koho je to dieťa." Povedala som a otočila som sa k nemu, lebo som ležala k nemu chrbtom.

"Dobre." Povedal a bolo vidno že mu nálada hneď poklesla.

"Pevne verím, že to dieťa je tvoje." Povedala som a stisla svoje viečka k sebe aby som sa nerozplakala. Pri tej predstave že bude Derekove sa mi urobilo zle.

"Aj ja." Šepol a dal mi bozk na čelo. Viac si ma pritisol k sebe a pozeral mi do očí. Aj v tme som mohla vidieť tie dva žiarivé, zelené smaragdy.

"Teraz spi." Prikázala a ja ako na povel som poslúchla. Ani neviem ako a zaspala som.

Ráno som sa opäť prebudila na nevoľnosť. Utekala som rýchlo na záchod. Bože ako toto neznášam. Ak to takto pôjde až do 9 mesiaca tak sa prizabijem. Niee srandaa.
Obliekla som si voľnejšie veci a vybrala sa za svojou lekárkou.

"Dobrý deň slečna Starsonová." Povedala doktorka.

"Dobrý deň, prišla som lebo sa chcem uistiť či som na 100% tehotná a v ktorom mesiaci som." Povedala som a usmiala sa.

"Prosím, ľahnite si." Povedala a ukázala na lôžko. Ja som si ľahla a ochvilku mi natrela na brucho nejaký gél. Potom začala prechádzať s tou vecičkou a pozerala na monitor.

"Gratulujem slečna, ste tehotná, vaše dieťatko je v poriadku a ste už v druhom mesiaci." Povedala a ja som sa rozplakala. Tak predsa to dieťatko je Danielove.

"Chvála Bohu." Zamumlala som si sama pre seba. Podala mi servítky a ja som si utrela ten gél.

"Tu máte tehotenskú knižku, napíšem vám kedy máte prísť na ďalšiu kontrolu." Vzala si pero a napísala do knižky dátum.

"Ďakujem, dovidenia." Milo som sa usmiala.

"Dovidenia." Pozdravila a zatvorila za mnou dvere. Bola som neskutočne šťastná. Hneď som nasadla do auta a mierila domov.

Keď som dorazila domov tak som išla hore do izby, kde bol Daniel a nejaká baba. Natisli sa mi do očí slzy. Ako mohol!?! No než som sa spamätala tak si ma všimol.

"Amanda! To nie je tak ako to vyzerá." Začal hovoriť a chcel ma chytiť no ja som zdvihla ruku hore.

"Nedotýkaj sa ma! Počuješ!" Zvrieskla som naňho. Ten pohľad ma strašne bolel. Bola som úplne na dne. Vybehla som preč a rýchlo odišla.

Neviem koľko času ubehlo, neviem kde som, neviem kam pôjdem, no viem jedno. K nemu sa už nevrátim. Ja hlúpa som mu verila! Dala som mu šancu a on ma takto pekne podrazil. Do riti! Tresla som rukami o volant a plakala ďalej. Mobil mi vyzváňal každou sekundou viac a viac. Raz volal Daniel potom Sára a dokonca aj Adam. Nikomu som to nezdvyhla. Podarená família. Ironicky som sa zasmiala. Debil!

Odparkovala som auto ani neviem kde, z kufra som si zobrala deku, ktorá tu bola a sadla si na zadné sedadlá. Dlho som premýšľala. Mám odísť? Mám ostať? Opustím ho navždy? Po pár hodinách premýšľania som sa nakoniec rozhodla. Zababušila som sa viac do deky a ľahla si. Do pár minút som zaspala.

Pocítila som že moje auto niekto šoféruje, nevedela som kto, no moje viečka boli tak ťažké že som ich nedokázala otvoriť. Jedine na čo som teraz myslela bol Daniel. Aby to bol všetko iba sen že tam tá baba bola a smiali sa spolu. Bolel má ten pohľad. Tak skurvene to bolelo. Tak skurvene som bola šťastná že to dieťa je jeho, no na druhú stranu, tá radosť razom opadla, keď som ich spolu videla. Ani neviem ako no plakala som. Zrazu som pocítila že auto zastavilo. Dotyčný sa na mňa otočil a svoju dlaň priložil na moje líce, kde mi zotrel slzy. Bolo to milé gesto. Pocítila som to teplo, ktoré išlo z tej dlane. Chcela som otvoriť oči a zistiť kto to je ale nedalo sa. Následne som pocítila ako má niekto zdvihol a zobral na ruky. Oprela som hlavu o jeho hruď a pohodlne sa pomrvila. Niekto sa uchechtol.
"Toto robíš vždy princezná." Prehovoril a ja som poznala že ten hlas patrí Danielovi. Následne ma niekto položil na mäkký matrac, ľahol si ku mne a ja som zaspala do niekoľko minút.

Ráno som sa prebudil opäť na nevoľnosť. Rýchlo som utekala na záchod, no keď som videla, kde sa nachádzam, bolo mi viac zle ako obvykle. Som u Daniela. Takže predsa to nebol včera sen, ale realita. Pomaly som sa vrátila no to už bol Dano hore a sledoval ma.

"Bál som sa o vás! Kurva Amanda. Toto mi nerob! Jazdil som celú noc aby som vás našiel!" Povedal a pozrel na moje brucho.

"Iste, nemusel si si robiť starosti, keď si tu mal tak dobrú spoločnosť." Vypľula som naňho, no prekvapilo ma to že som si išla ľahnúť späť k nemu do postele.

"Amanda! Ona bola moja teta!" Vyhŕkol a prebodol má pohľadom. Ja som vyvalila oči a neveriacky sa na neho pozrela. To si robí kurva srandu?

"Robíš si srandu? Veď vyzerala na 26!!" Vypískla som a premerala si ho. On sa zasmial sa pritiahol si ma späť.

"Zoznámim ťa s ňou a ona ti to dosvedčí." Povedal a vlepil mi na líce bozk. Och opäť som sa cítila trápne.

"Prepáč." Zamumlala som a skryla si hlavu do dlaní. Zase som to posrala.

"Hormóny, ja to chápem zlato!" Povedal a zasmial sa. Ja som len prekrútila očami a otočila som sa k nemu.

"Radšej mi povedz ako si dopadla u doktorky." Povedal už mierne potichu. Bolo vidno že je smutný.

"Som na 100% tehotná, dieťa je v poriadku a taktiež som v druhom mesiaci." Povedala som a viac sa k nemu pritiahla. Myslím že viac to už ani nešlo. Keď vstrebal informácie okamžite sa na mňa pozrel a dal mi dlhý bozk.

"Takže to baby je moje?" Opýtal sa nádejne s iskričkami v očiach.

"No samozrejme." Zasmiala som sa, ako keby nevedel že okrem toho znásilnenia so mnou spal iba on.

"Ľúbim vás oboch." Povedal a jednu ruku dal na moje bruško.

"Aj my teba." Zasmiala som sa a dala mu bozk. Spokojne sa usmial a pritiahol si ma ku sebe čo najviac to šlo. Ja som sa pohodlne pomrvila a ľahla si na jeho hruď. On mal svoju ruku na mojom brušku a druhú pod hlavou.

"Dobrú princezná." Povedal a dal mi bozk.

"Dobrú princ." Povedala som a zasmiala sa. Bola som šťastná ako ešte nikdy, no to len do zajtrajšieho rána, kedy sa stalo to čo sme obaja neboli čakali a čo nás odcudzilo naveky...............