MAFIA

23. Časť

Z pohľadu Daniela:
Keď som to Amande vysvetlil so slovami že sa uvidíme neskôr šla domov k svojmu otcovi. Ja som sa pobral tiež preč. Je asi na čase aby som vám povedal o mojej druhej stránke. Som Mafián ale takisto som aj upír. Áno dobre vidíte. Nie som len najmocnejší Mafián ale som aj vodca upírov. Takže vpodstate som veľmi mocný a zrejme preto baby na mňa letia ako magnet. No Amanda je iná. Nie je jedna z tých, ktoré sú so mnou iba kvôli mojím peniazom. No možno. To neviem ale určite taká nie je. Ako ste si už určite všimli tak sme sa dali dokopy. No myslím si to len Amanda. Totižto keď sa ma pýtala ako je to medzi nami tak som jej povedal že neviem. No ona si to zobrala príliš k srdcu ako bolo vidno tak som jej navrhol že sa ku mne môže nasťahovať. Ona to prijala samozrejme. Potom to ako má oslovila v tej reštaurácií, vtedy to bolo také zvláštne, ale úprimne sa mi to páčilo. Ale bolo vidno že to urobila len preto aby jej ten debilný čašník, ktorý skončil mŕtvy, dal pokoj. Ďalej som to neriešil do chvíle než sa v reštike objavila Casandra. Moja bývalka. Vlastne všetky boli jednorázovky. Keď tak povrchne povedala že s touto tu pôjdem niekde a s ňou nie, tak som jej chcel streliť ale na to ma prekvapila Amandina odpoveď u ktorej som sa ledva ovládal aby som sa nerozosmial na plné hrdlo. Amanda to jej odpoveďou zajebala. Tak som sa len uškrnul aby som zahnal smiech. Samozrejme hodila po nej naštvaný pohľad a odišla. Bolo to vtipné. Keď som došiel do parku, bolo už večer a vyhliadol som si jednu obeť. Pomaly som sa k nej priblížil a moje tesáky vyšli na povrch. Než stihol zakričať zapchal som mu ústa a hneď sa mu zákusol do krku. Vysal som ho do poslednej kvapky a nechal ho na mieste. Pobral som sa späť domov. Keď som už bol doma Amanda ležala v spálni a ja som šiel do obývačky. Toto musím skončiť. Nechcem jej ublížiť.

"Prečo si nespal pri mne?" Z môjho myslenia má vyrušila Amanda, ktorá sa tu zjavila.

"Musíme sa rozísť." Povedal som na rýchlo a čakal jej odpoveď. Ona ostala šokovaná.

"Čože? Prečo? Našiel si si inú!!!?" Už začala kričať. Nič som však nepovedal, chcel som aby si to myslela, pretože tak bude v bezpečí.

"Takže áno." Šepla a už išla do izby. O polhodinu prišla s kufrom.

"Zbohom Daniel, asi som vážne neviditeľná." Povedala a začala plakať. Ja som len sedel bez pohybu. Odišla. Zabuchla dvere. Rozhodol som sa že pôjdem do baru a poriadne sa ožeriem.

Z pohľadu Amandy:
Neverila som čo mi povedal. Musíme sa rozísť. Vtedy sa mi zrútil celý svet. Hah a čo si si myslela Amanda? Že stebou ostane do konca svojho života. To by musel byť riadne jebnutý na hlavu. Spomenula som, že som si uňho zabudla počítač. No nič stavím sa poňho niekedy neskôr. Rozhodla som sa že poletím za mojou tetou do Turecka a ostanem tam vhodnú chvíľku. Kým naňho zabudnem.

Ešte v ten deň som sa zbalila a odletela. Nikomu som nedala nič vedieť, len rodine. Kika mala mať onedlho svoj prvý koncert, na ktorom samozrejme nebudem čo je škoda. Lebo chcela by som ju počuť ako spieva. Áno moja sestra zdedila spev po našej matke. No hádam sa jej to podarí.

"Vitaaaj Amanda." Skríkla Zuzana a už ma objímala.

"Ahoj, teta." Pozdravila som a milo sa usmiala.

"Ako sa mi máš?" Opýtala sa.

"Ale dá sa." Milo som sa usmiala. Pozvala na ďalej do domu a išla mi ukázať moju izbu.

"A čo mama a otec?" Opýtala sa a premerala si ma pohľadom.

"Otec sa má fajn no mama" odmlčala som sa a nahrnuli sa mi slzy do očí. Teta si to však všimla a vyľakane pozrela na mňa.

"Zomrela." Pošepkala som potichu a už som plakala. Zhíkla a hneď ma objala.

"To je dobre zlato, mama ťa veľmi ľúbila a aj Kristínu." Povedala milo a usmiala sa. Vďačne som na ňu pozrela a nechala ma nech sa vybalím.

Vybrala som sa do ulíc popozerať sa ako to tu funguje. Bolo tu veľa zaujímavých aktivít.

"Prepáčte nevidela som vás."povedala som
"To je v poriadku." Povedal nejaký muž a mňa skoro ruplo. Ten hlas som už niekde počula. Pozrela som naňho vyľakane. A keď si ma aj on všimol tak skamenel. No spamätal sa a rýchlo odišiel. Do pekla. Keď som sa vrátila späť do domu, nikto nebol doma. Asi išla teta na nákup. Vošla som do domu a šla do svojej izby. Tam som si ľahla a pustila si nejaký film. Keď buchli dvere tak som zbehla dole. No však bolo divné že nikto tu nebol.

"Haló?" Opýtala som sa a čakala. Zrazu zo zadu si ma niekto pritlačil naňho a zapchal ústa. Do pekla už zase? To majú nejako v obľube. Keď som sa obrátila neverila som koho vidím.

"To nemyslíš vážne." Prehovorila som keď mi útočník zložil z úst svoju ruku a milo sa na mňa usmial.

"Čo tu do pekla robíš Adam!" Okríkla som ho pretože ako nechápala som čo to má znamenať.

"To by som sa mal opýtať ja teba." Povedal potichu.

"Som tu u tety na návšteve." Povedala som a on zvážnel.

"Amanda, tvoja teta sa ťa snaží zabiť." Povedal pokojne a niečo začal ťukať do mobilu. Ja som sa zasmiala a on sa na mňa pozrel nechápavo.

"To si robíš srandu že?" Opýtala som sa ironicky a prekrížila si ruky na prsiach. No on bol vážny. Zrazu som sa prestala smiať.

"Nie Amanda, je to pravda, tvoja teta sa spolčila s nepriateľmi a dostala pokyn zabiť ťa, lebo ak to nespraví zabijú ju aj jej rodinu." Povedal a premeral si ma pohľadom aby sa uistil že som v pohode.

"Veď je to predsa sestra mojej nebohej matky!" Zvýšila som potichu hlas. On len prikývol a smutne sa usmial.

"Ja to nechápem." Povedala som a frustrovane si sadla na gauč.

"Pozri Amanda, musíš odtiaľ zmiznúť kým sa nevráti, máš presne 1 hodinu než dorazí späť." Povedal a chystal sa na odchod.

"Ty mi akože nepomôžeš?" Opýtala som sa a mierne sa urazila. Akože prišiel mi to oznámiť a potom sebe chce odísť preč, tak to brrrr.

"Idem po auto, zbaľ sa, čakám ťa vonku." Povedal a zmizol. Neváhala som a išla sa rýchlo pobaliť. Keď som bola zbalená nechala som tete odkaz že som sa súrne musela vrátiť domov. Keď sme už vyrazili zrazu sa auto vrútilo do uličky, kde býva teta, no to už Adam odbočil takže nás nemalo šancu vidieť. Keď sme už boli na diaľnici tak som premýšľala kam pôjdeme.

"Kam vlastne pôjdeme?" Opýtala som sa a čakala som čo odpovie.

"Vybavil som ti hotel v Dubaji, tam budeš dva mesiace a potom sa vrátiš späť do Paríža." Povedal a ja som ostala zaskočená. Wauuu. Ani neviem ako no objala som ho.

"Ďakujem." Usmiala som sa. On mi úsmev opätoval.

"Viem aké máš teraz problémy takže nemáš za čo Amanda." Ten štýl jeho rozprávania presne ako Daniel.

"Hej aj keď sa to nedá." Odpovedala som trochu od veci ale on presne vedel na čo narážam. Stisol mi ruku a venoval mi povzbudivý úsmev.

"Ver že Dano to nespravil pre to že chcel, ale preto že musel, inak by to nespravil." Povedal ale zrak nespúšťal z diaľnice. Ja som len premýšľala nad tým že čo tým myslel. No usadila som sa pohodlnejšie do sedačky a oprela si hlavu o okno. Pomaly som zaspala. Predsa cesta na letisko ešte potrvá cez hodinu a ja si môžem aspoň chvíľku oddýchnuť a pretriediť si svoje myšlienky.......

😂No myslím že to je zatiaľ dobre a aj mi napadlo pár nových scénok čo sa môžu odohrať takže dúfam že sa vám to bude páčiť a vidíme sa u ďalšej časti papaaa🍊