MAFIA

44. Časť

Mal svoje pery na mojich no nechystal sa nimi pohnúť a ja tiež nie, veď pfff určite ho nezačnem bozkávať ja. Zďaleka som už vedela, keď ich priložil na moje že iný, okrem Daniela Slavatora to nikto byť nemôže. Pretože tie pery boli tak jemne a plné že snáď, no nie snáď ale určite nikto od neho nemá lepšie. Do riti!!! Hneď ako som sa spamätala som sa od neho odtiahla. Určite vyzeral prekvapene ale veď mám na to svoj dôvod. Nehovoriac o tých fotkách. Och ja blbá. Ani som vám nepovedala že čo na nich bolo. No dobre tak aby ste vedeli, že ak ste si mysleli aký je Danko zlatunký a pozorný ku mne tak to len hral! Totižto na fotkách bol s Lucasom odfotený, ako Lucasovi Dano podáva peniaze a potom k tomu bola aj nahrávka, ktorú som si nechala o tej som mu však nepovedala, pretože by ju chcel, lenže vpodstate by som mu ju už aj mohla dať, pretože som si to vypočula. Zrazu auto prudko zabrzdilo a ja som si trepla hlavu o kapotu. Na malý moment som upadla akoby do kómy, proste som nevnímala hlasy, ktoré na mňa volajú. No potom som upadla úplne do tmy.

Keď som sa prebudila, snažila som sa zistiť kde som. Pohla som rukou no to bola chyba, na pokožke som pocítila niečím stisk a inštinktívne som si ruku chcela vytrhnúť z tej jeho, ale nedalo sa. Útočník bol príliš silný. Nehovoriac o tom že som stále mala na hlave tu debilnú kravatu. Pre boha! Už nech mi ju dajú dole, fakt ma to nebaví nič nevidieť. Na 100% by som sa stavila že sedel na mne obkročmo a moje ruky držal nad hlavou. Pche ako poloha pri sexe. Boha! Na čo to zase myslím? Dobré dosť Amanda, ukľudní sa. Možno ti dá dole sám tu kravatu keď sa prestaneš mykať! Upozornilo ma moje já a aj tak som spravila. Na počudovanie to zabralo. Útočník zo mňa zliezol a potom mi dal dole kravatu, keď som otvorila oči, okamžite som ich zakryla lebo mi do očí vniklo svetlo a skoro ma zabilo. Pár krát som prižmúrila a zaostrila na osobu predomnou. No keď som tam videla Duka a Nicolasa len som si odfrkla. Debili.

"Ahoj, ako ti je?" Opýtal sa Duke a smutne na mňa pozrel.

"Bolo mi fajn kým som vás nepoznala." Precedila som pomedzi zuby a pošúchala si zápästia. Len smutne sklonil hlavu a Nicolas, ten mal neutrálny výraz. Pchee.

Postavila som sa a mierila som si to dole, keďže netuším, kde sa nachádzam môj úmysel bol nájsť kuchyňu. Keď som ju našla, vybrala som pohár a napustila doňho vodu že sa napijem.

"Nemala by si odpočívať?" Ozval sa a ja som pohár pustila a ten sa rozbil.

"J-já ospravedlňujem s-sa, a-ale vyľakali ste m-ma." Povedala som úprimne a chystala sa pozbierať kúsky skla no niečie ruky ma zastavili. Ten opatrný dotyk, akoby sa bál že mi ublíži. Všetky spomienky sa mi vrátili a ja som zase mala chuť plakať. Prečo? Prečo? Prečo mi to robí?

"Nechaj ma odísť." Povedala som potichu a snažila znieť sebavedomo, no môj hlas má zradil.

"Už to viac nespravím." Povedal a objal ma.

"Zaplatil ti aspoň dobre?" Vypľula som naňho hnusne a dala jeho ruky zo mňa dole.

"Amanda, musíš mi veriť nespravil som to čo si myslíš že som spravil do riti!" Zvýšil hlas.

"Mňa to nezaujíma, spravil si to! Tak čo zaplatil ti dobre že som ti roztiahla nohy?" Opýtala som sa ešte raz a kládla veľký dôraz na každé slovo, ktoré opustilo moje ústa.

Pozrel na mňa nasrato a zároveň neveriacky.

"Vieš čo? Áno zaplatil! A spravil by som to aj po druhý krát!" Povedal a päsťou buchol do steny.

So slzami v očiach som ho radšej obišla a išla do jeho izby. Zobrala si veci a čo najrýchlejšie odišla. No videla som ako ide za mnou a násada do auta. Pridala som a snažila sa mu ujsť.

Naháňali sme sa po diaľnici ako nejaký dvaja zaľúbený blázni. Bolo to síce milé no len do chvíľky kým on nestrhol volant a prudko zabrzdil na čo som sa zatvárila nechápavo no keď som sa hneď pozrela pred seba oľutovala som v ten moment všetko, to že som sa pozrela do zadu, to že som nedávala pozor, to že som išla tak rýchlo, a hlavne to že som spoznala Daniela Salvatora a dovolila mu dostať sa mi hlboko pod kožu, pretože oproti mne sa rútilo auto a už nebola šanca sa tejto zrážke vyhnúť. Následne som už len započula hlas nejakého muža no to som už ležala nehybne.

"Asi je mŕtva." Povedal niekto.

"T-to nie." Povedal druhý hlas a ten mi bol viac známy no nedokázala som ho k nikomu priradiť, pretože následne som už len započula sirény a potom som cítila ako moja duša opúšťa moje telo. Naposledy som videla pred tým než som stratila vedomie človeka, ktorého som milovala a ktorému som bola schopná odovzdať celý svoj život do jeho rúk. S poslednými myšlienkami že toho debila Daniela Salvatora milujem som odišla z tohto sveta...................

O 4 roky

Pomaly som pohla rukou a ucítila ako niekto ju drží v tej svojej. Keď niekto zaregistroval môj pohyb tak hneď spozornel. Zrazu niekam začal behať.

"PREBRALA SA!!!!" ženský hlas začal kričať na celú chodbu a na to som už len počula ako do izby vtrhlo snáď 10 ľudí a začali so mnou niečo robiť. Pomaly som otvárala oči, no svetlo bolo ostré a tak som ich musela zase zatvoriť. Keď som ich otvorila, videla som kopec neznámych osôb.

"K-k-kto s-ste?" Opýtala som sa úplne potichu a všetci vyvalili oči a celkom pohľadná žena s mužom začali plakať.

"Prosím, opustite izbu." Povedal rázne doktor a všetci sa pobrali na chodbu. Vôbec nechápem čo sa to tu deje.

"Dobrý deň slečna Amanda, je skvelé že ste sa prebrali, čo si ako posledné pamätáte?" Opýtal sa a nachystal si papier a pero.

"No, ja ani neviem, asi na naháňal muž, ktorý mi spôsobil veľkú bolesť a už som ho nikdy nechcela vidieť." Povedala som a pozrela na doktora. Ten ostal zaskočený mojou odpoveďou a to dosť.

"Slečna, neviem čo sa vám snívalo, ale dostala ste sa tu pre to lebo ste mali zrážku s autom a boli ste v kóme 4 roky." Povedal pokojne no môj pokojný výraz sa zmenil na šokovaný. Kóma? 4 roky? Čo? Ako? Kde? Prečo? Čo to má znamenať? Toto bol sen? Ja toho chlapa nepoznám? Do riti!! Ako sa volal? Anton, Derek, Trevor.... Do riti!!!

"Ale veď." Nedopovedala som lebo prístroje začali pípať a ja som okolie prestala vnímať. Postrehla som už len že do mojej izby vtrhli asi traja doktori a tri sestričky no na to som už znovu odpadla........