59. Časť

2K 76 0
                                    

Stále sa približoval, ja už som to nevydržala dovolila som aby ma opäť po dvoch rokoch pobozkal no než to stihol vyrušil nás môj mobil. Ospravedlňujúco som sa naňho pozrela a pozrela sa kto mi volá.
Max.
Čo ten odomňa chce?

"Halo?" Ozvala som sa.

"Amanda, prečo si odišla?" Opýtal sa a mal zničený hlas.

"Max, vysvetlila som ti to." Povedala som a čakala čo odpovie.

"Amanda, ja viem že som ťa podvádzal, ale pochop. Ty si mi nedala. A aký to je vzťah bez sexu? No proste žiadny!" Povedal a mne doslova vybil dych tým čo povedal. Nemohla som uveriť. On ma chcel mať iba ako hračku. Začali sa mi kotúľať po líciach slzy. Dano odpočúval celý hovor. Keď to povedal tak mi vytrhol mobil z rúk.

"Tak počúvaj ty, nagelovaný kokotko! Amanda nie je žiadna hračka do postele! A prisahám ak jej ešte niekedy zavoláš alebo sa jej dotkneš, vlastnoručne ti zlomím ruky, pochopil?" Opýtal sa ho Daniel. Nečakal na odpoveď a zrušil hovor. Potom sa pozrel na mňa a hneď ma vtiahol do objatia. Bola som mu vďačná. Nemôžem uveriť ako som sa mohla zmýliť v tom človeku, ktorého som mala strašne rada. Pozrel mi do očí a naklonil sa, no svoje pery nepriložil na tie moje ale nechal ich pár centimetrov od mojich. Ja som to už však nevydržala a pritisla si ho k sebe. Samozrejme ako inak sa uškrnul a náš bozk prehĺbil. Začal mi dávať dole tričko aj s podprsenkou. Dobre asi si myslíte že by som to nemala robiť, ale ja som ho proste chcela aj cez to všetko čo mi spravil. Keď sme boli nahý tak sa začal venovať môjmu krku, pomaly zišiel dole na moje bruško a potom prišiel až ku mojej kamarátke. Strčil do mňa jazyk a ja som sa prehla v páse. Och bol to tak úžasný pocit, cítiť to opäť.

"Nedrž to v sebe princess." Povedal a pokračoval ďalej.

"Och!" Vzdychla som a dala svoje ruky do jeho vlasov. Pritlačila som ho jemne bližšie a on sa uchechtol. O malú chvíľku som sa už spravila.

"Och Daniel!" Povedala som a snažila sa dýchať.

"Páčilo sa ti to?" Opýtal sa a ja som len prikývla lebo som nebola schopná vydať ani kúsok hlásku.

"Teraz to trochu zabolí!" Povedal a opatrne ale aj rýchlo do mňa vnikol. Skrčila som obočie no po nejakej chvíľke to prestalo. Áno je pravda že to trošku bolelo, lebo predsa som to už nerobila dva roky takže..... Začal sa pohybovať no pomaly a jemne aby mi neublížil. Svoje nohy som si obkrútila okolo jeho pásu aby mal lepší prístup. Zasunul ho do mňa ešte hlbšie a ja som mala pocit že mi vyletí duša z tela. Bože. Tak bohovsky to vie robiť len on. Zasmial sa a dal mi pusu na pery, ale len takú malú.

Keď sme sa blížili ku koncu obaja sme sa spravili, samozrejme on do mňa hej aby ste vedeli, ale však to vám isto došlo. Lapali sme po dychu ako fredky xd.

"Ani nevieš ako mi to chýbalo princezná." Povedal a vtisol mi bozk na líčko.

"Musím uznať, aj keď som na teba nasratá, alebo bola, tiež mi to chýbalo." Povedala som úprimne a začervenala sa. Radšej som odvrátila pohľad lebo mi to bolo trápne. On sa zasmial a otočil si ma k nemu.

"Si zlatá, keď sa červenáš." Povedal a brnkol mi po nose. Ja som vstala a išla som do sprchy no mala som návštevu.

"Smiem?" Nakukol ku mne a ja som sa zasmiala a prikývla. Vošiel za mnou a oprel si ma o seba. Ja som sa naňho pozrela a presne som vedela. Druhé kolo. Vydala som ako keby myšlienku na čo sa zaškeril a prikývol. Vyšvihla som sa naňho a netrvalo dlho a naše vzdychy sa ozývali celou kúpeľňou. Po našom druhom kole som vyčerpaná opäť upadla do spánku ani neviem za koľko minút. No však posledné čo som vnímala bolo to ako si ma pritiahol ku sebe a zašepkal mi slová do ucha.

"Teraz si už len moja mon amour." Pošepkal mi do ucha a ja som sa usmiala no potom som zaspala.

Ráno som sa zobudila na chlad. Otvorila som oči a videla som že v posteli som sama. Trošku som bola sklamaná, čakal som že tu so mnou bude Dano, ale asi má nejakú prácu.

Vyšla som teda von z izby a išla som do kuchyne. Pozrela som sa do chladničky a nevedela som čo si mám dať bolo tu toho veľa. Vybrala som si teda čínu a k tomu som si urobila čaj. Začala som jesť ale u polky má prerušili hlasy. Započúvala som sa.

"Myslíš že po tom všetkom si ťa vezme?" Opýtal sa zrejme Adam.

"Ja neviem do riti! Ale bude musieť! Už nemám veľa času ak ju chcem ochrániť musí súhlasiť! Inak....." Nedopovedal pretože mu začal zvoniť mobil. Keď dorozprával, vrátil sa k pôvodnej téme.

"Inak ju zabijú! Ale keď bude nosiť moje priezvisko nikto si na ňu netrúfne!" Povedal dosť hlasno a buchol rukou do stola. Čože? Kto má chce zabiť? Nedávalo mi to zmysel.

"Tak si ju musíš rýchlo získať! Radím ti aby si začal už dnes!" Povedal Adam a pobral sa preč. Ja som sa rýchlo vrátila k jedení a rýchlo otvorila časopis čo som mala po ruke, aby to vyzeralo že som zamyslená.

Keď vošli do kuchyne zmeraveli.

"Dobre ráno." Pozdravila som a usmiala sa.

"Ahoj." Povedali na raz a pozreli na seba. Ja som sa tvárila neutrálne no moje srdce hovorilo niečo iné. Búšilo ako o závod.

"Počula si niečo?" Opýtal sa Daniel a Adam zároveň. Má cenu zatĺkať? Ak poviem nie zistia že klamem.

"Všetko." Povedala som úprimne a videla som že Daniel sa zamračil no zároveň bol rád že som mu neklamala.

"Aha." Povedal a chystal sa odísť.

"Dano?" Opýtala som sa a pozrela naňho. Adam ho len bratsky potľapkal a odišiel.

"No?" Opýtal sa a vybral zo saka svoj telefón.

"J-já.... No máj pekný deň." Popriala som mu a usmiala sa. On sa na mňa pozrel a prikývol. Potom. Odišiel s tým že sa večer vráti a že sa mám do vtedy prichystať, lebo ma chce niekam vziať. Vzdychla som si. Nedokázala som mu to povedať. Vždy som si predstavovala že má niekto požiada o ruku a nie že to poviem ja. No zrejme budem musieť ja. Pretože keď tak rozmýšľam nad Danielom, on asi nie je ten typ, na romantické veci.

MAFIA Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang