MAFIA

28. Časť

Jasné, kto iný ako Daniel sa vrátil s vážnym výrazom a áno dobre vidíte, nemilosrdne ma vyhodil. Vtedy som ostala šokovaná. Nevedela som čo sa stalo. Od vtedy ma nekontaktoval a ak som ho aj stretla rýchlo nasadol do auta a vyhýbal sa mi a ak sme boli v kancelárii moje snahy s ním komunikovať boli zbytočné, pretože neodpovedal. Keď z pracovne odišiel povzdychla som si, dnes to nebolo o nič lepšie. No jeho cinkajúci mobil mi dával nejaké signály a ja som nemohla proste. Skúsila som ho zapnúť ale do riti mal tam heslo. Sakra. Vyskúšala som nejaké kombinácie ale bez úspechu. Potom som si spomenula ako zadával nejaké hesla aj na svojom notebooku, keď sme boli ešte v Dubaji a vyskúšala som aj tie. No pri poslednom som sa modlila ako ešte nikdy aby bolo správne. No na moje šťastie sa mi to podarilo. Fuuuuu. Hneď som pozrela správy.
Neznámy
Varujeme ťa ak nám Amandu nevydáš, tvoj braček skončí veľmi zle, a nechceš aby taký malý krásavec zomrel v takom malom veku že nie?
O čom to do pekla točia? Veď Daniel ma len staršieho brata a mladšiu sestru. Žeby mal ešte jedného brata o ktorom mi nič nepovedal? Ostala som mierne šokovaná no spamätala som sa a čítala ďalej lebo už nebolo veľa času než sa vráti do kancelárie.
Neznámy
Zajtra ju chceme pri starej budove o tri ulice ďalej od jej domu. Pošli len ju nikoho iného, inak tvoj braček to schytá. Inak Max ťa pozdravuje a že mu chýba veľký braček. Haha. Nezabudni zajtra, inak ho zabijem.
Preboha! Zhrozene som si zakryla ústa rukou. Oni mu chcú zabiť brata, pretože chcú mňa. O môj bože. Rýchlo som vrátila jeho mobil späť, lebo som počula kroky. Rýchlo som prešla k svojmu miestu a hodila sa na stoličku s ktorou som sa skoro vyjebala na zem ale udržala som sa a tvárila sa že pracujem keď Daniel prudko otvoril dvere do svojej kancelárie. Dobré Amanda hlavne kľud aby nepoznal že si sa mu hrabala v mobile. Pozrel na mňa a potom na svoj stôl. No ja som mu nevenovala pozornosť. Robila som si svoju prácu ďalej. Keď som bola hotová tak som si zobrala veci a s pozdravom odišla domov. Musím sa na ten zajtrajšok pripraviť.

Večer mi ešte zvonil mobil no keď som videla, kto mi volal vyvalila som oči. Bol to Dano neviem čo chcel ale nemala som náladu sa s ním rozprávať. Odignorovala som to no on volal ďalej. Dala som si zvuk na úplne tichý aby ma nerušil a ponorila som sa do spánku.

Ráno som sa zobudila na budík. Heh pre informáciu začala som sa baliť, pretože v tej sms sa písalo že sa mám pobaliť lebo to so mnou vyriešia niekde v Španielsku. Alebo kde. No proste som sa pobalila a išla na dohodnuté miesto.

"Ale, ale, ale Dano dostal konečne rozum?" Povedal jeden a ostatní sa zasmiali. Heh debili.

"On o tomto nevie a teraz trvám na to aby ste dodržali svoju časť dohody tak ako on dodržal tu svoju aj keď o tom nevie, pretože mal tak easy heslo na svojom mobile že by na to prišla aj moja 23 ročná sestra, ktorá je poriadne strelená." Povedala som sebavedomo a oni na mňa pozerali ako na vyoranú myš. Asi nečakali že budem tak sebavedomá, čakali že sa asi pokakám. Pche ste sa prerátali chlapci. Keď prišli s chlapcom skoro som sa rozrevala. Úprimne ak by som nepoznala Daniela povedala by som že toto je on ako malý zlatý chlapček. Úplne ako by mu z oka vypadol. Muž ho postrkol ku mne no on sa má bál a nechcel ku mne prísť. Mal asi 8 rokov. To sú kokoti že takto vydierajú Daniela.

"No poď, poznám sa s tvojim bračekom." Milo som sa usmiala a on keď sa pozrel do mojích oči tak sa hneď rozutekal ku mne a tuho ma objal. Keď som si všimla nejakých mužov tak musím povedať že bolo vidno ako to niektorých dojalo, no keď zrazu prehovoril ten bastard tak všetci zvážneli.

"Teraz pôjdeš s nami." Povedal a šibalsky na zasmial. Ehh asi hodím tyčku.

"Bež o tri ulice ďalej a zaklop na dvere toho najluxusnejšieho domu, oni už o tebe budú vedieť." Pošepkala som mu to čo najtichšie aby ma debili nepočuli a postrčila som ho.

"Chyťte ho." Prikázal im a muži sa pohli v pred.

"Povedal si že ho pustíš ak prídem!" Zvýšila som hlas na čo muži zaváhali a ostali stáť na mieste a pozreli sa naňho. On sa len na mňa pozeral s úžasom aká som drzá. Zvykaj si chlapče ešte sa toho napočuješ. Pomyslela som si.

"Fajn, aj tak ho určite niečo zrazí po ceste. Si hlúpa že si ho pustila samého." Povedal a zasmial sa tak ako aj ostatní.

"Poď!" Povedal a už ma trepol do auta a môj kufor do kufra auta. A až teraz som začala pociťovať strach.

Z pohľadu Daniela:
Amande som sa posledné dni vyhýbal lebo mi prišli výhražné správy od nejakých kokotkov že ak im ju nedám zabijú mi brata. Úprimne bál som sa, predsa som ho spoznal až prednedávnom a hneď sme si padli do oka. Je veľmi hanblivý keďže má len 8 rokov a veľmi ťažko mu niekto padne do oka na prvý pohľad. Keď som sa v ten deň vrátil do kancelárie na Amande bolo niečo podozrivé. Chcel som sa dostať do jej myšlienok no nemohol som lebo mala tam akoby bariéru, ktorá mi v tom bránila a to ma frustrovalo najviac. Vyzerala akoby mala niečo v pláne no nevedel som čo. Keď dokončila prácu tak sa mi odzdravila.

"Dovidenia." Povedala a už vychádzala z kancelárie. Bol som tak zaneprázdnený svojimi myšlienkami že som sa jej ani neodzdravil.

Na ďalší deň som prišiel až o desiatej do práce lebo som nemal náladu tam byť hneď ráno no na recepcii má zastavila Sára.

"Počuj keď príde Am, tak jej povedz nech sa stavý u mňa lebo musí podpísať nejaké papiere." Povedala a usmiala sa. Už sa chystala odísť keď som ju stopol.

"Ona ešte nie je v práci." Opýtal som sa šokovane. Veď ona nikdy nemešká. Bolo mi to zvláštne. Ďalšie správy od tých kreténov som nedostával.

"Nie, nie je tu a volala ti Kristína." Povedala a už odišla. Na čo mi volala jej sestra? Už som bol z toho úplne v riti.

"Prosím?" Ozvalo sa z druhej strany.

"Kika čo sa deje?" Opýtal som sa a ona hneď odpovedala.

"Okamžite príď sem!" Povedala a zložila. Vôbec som nechápal no neváhal som, nasadol som do auta a mieril k nim. Ich dom sa nedal prehliadnuť bol obrovský v tejto štvrti. Zaklopal som. Keď mi otvorila s uplakanými očami vedel som že sa zase dačo posralo. Bez pozvania som vtrhol dnu, no keď som prišiel do obývačky kde sedel Robert a vedľa neho Max ostal som v šoku.

"Čo do riti?!" Opýtal som sa a hneď šiel k nemu či je v pohode.

"Si v poriadku Max? Neublížili ti? Ako si ušiel?" Opýtal som sa a bol som celý šťastný že je v poriadku no len do tej doby než vyslovil tu vetu, ktorú som teraz najmenej chcel počuť a ktorá má skoro odjebala.

"Som vpohode, zachránila ma jedna baba, mala krásne ryšavé vlasy a vraj sa s tebou pozná, povedala že mám utekať o tri ulice ďalej a zaklopať na luxusný obrovský dom, že to neprehliadnem." Povedal smutno a pozrel sa na mňa. No ja som ostal stáť ako stĺp, do ktorého keby teraz narazil kamión tak by vyzeral ako novopostavený stĺp. Proste by sa nezrútil a nebol by tam žiadny náznak po zrážke.

"Kde je?!" Opýtal som sa mierne nahnevane lebo keď som si teraz pospájal všetky súvislosti tak z toho vyplýva to že ona odišla a zachránila môjho brata, ktorého kurva ani nepozná! A predsa to spravila. A ty si predsa taký kokot Dano a ignoroval si ju a vôbec ako sa dostala do tvojho mobilu? Potvora! Bože musel som si asi sám prijebať lebo už som fakt nevedel čo robiť. Bez toho aby mi odpovedali som vybehol do jej izby a zistil že jej kufor aj s nejakými vecami je preč. Prezrel som jej šperkovnicu a nikde nenašiel náramok, ktorý som jej dal. Musel som sa pousmiať vzala si ho so sebou. A v tom mi to svitlo. No hej viem že vám to teraz možno príde divné ale keď som ich požiadal aby ho vyrobili tak som ich poprosil nech doňho zabúdajú malú plošticu aby som vedel kde sa nachádza. No nečudujte sa, bol síce dráhy ale na to jebem, peňazí mám dosť, proste som chcel vedieť, kde Amanda bude. Takže mi to teraz len pekne nahralo do karát. Tá ploštica bola v podstate neviditeľná skoro takže v tom bola výhoda. Zobral som Maxa domov a so slovami že ju nájdem som sa pobral ku mne domov. Do domu, ktorý má stále Amanda ešte zariadiť. Popri tom všetkom sme na to nejako zabudli. Zvolal som najlepších mužov. Tý prišli do hodiny a usadili sa v mojej pracovni.

"Takýto je plán!" Povedal som prísne a nekompromisne........