Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

1. kapitola 2

Napriek tomu, že už teraz bola situácia do ktorej sa dostala viac než komplikovaná, pocítila, ako sa jej pery pohli, čiastočne akoby takmer bez jej skutočného príkazu, ovládané len jej emóciami.

„Mýlite sa, pane, napriek tomu, čo sa dnes stalo som presvedčená o tom, že talent mám. Moje kúzla zvyčajne vychádzajú, toto je len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo."

Cítila na sebe jeho pohľad, ten druh pohľadu, ktorý svedčil o tom, že za svoje slová bude musieť zaplatiť. Povedala to cez slzy, cez skutočné chvenie, ktoré ju stále ešte ovládalo, takmer nekontrolovane.

„Odoberám ďalších dvadsať bodov Chrabromilu, za to, že ste vystavili váš život ohrozeniu a mňa ste pripravili o čas svojím nariekaním, a buďte si istá, že vaše dnešné správanie neostane bez dôsledkov. Teraz už radšej choďte, choďte skôr než kvôli svojej trestuhodnej drzosti prídete o ďalšie body."

Prikývla, stále ešte čiastočne ovplyvnená šokom a znepokojením a takisto aj tým, že sa Snapovi odvážila oponovať, v okamihu, kedy to nebolo práve jedno z tých šťastných riešení. O to horší však bol pocit spojený s tým, akým spôsobom všetkým podá jej zlyhanie. Bolo to horšie než hádka s Ronom, horšie než prudký úbytok bodov. Vedela, čo znamená čeliť jeho poznámkam, vedela aký dokáže byť.

No napriek všetkému jej zachránil život, nedovolil, aby sa jej niečo stalo, čo aspoň čiastočne prevážilo jej znepokojenie.

„Na čo čakáte, Grangerová?"

„Prepáčte, pane."

Hlesla znepokojená tým, že ostala stáť na mieste a stratila sa vo svojich myšlienkach aj napriek tomu, že profesor stále stál pred ňou.

Pomaly, takmer akoby zvažovala či ju jej nohy vôbec dokážu poslúchnuť, sa vrátila späť na internát, každý jeden krok bol bolestivý, každý jeden krok prinášal dôsledky jej rozhodnutia, každý jeden krok svedčil o tom, že je bližšie k tomu ránu, ktoré bude pre ňu spojené len s ponížením a bolesťou. Snape ju neušetrí, to jej bolo jasné, aj keby mlčala, on mlčať nebude. Priala si žiť iný život, priala si, aby sa nestalo nič z toho, čo ju dostalo do tak nepríjemnej situácie, práve teraz, keď Umbridgeová tlačí na ich fakultu, práve teraz, keď robí všetko preto, aby im znepríjemnila život, jej vtom nechtiac pomohla aj ona.

Bola si istá, že tú stratu jej budú odpúšťať len veľmi ťažko, bola si istá, že to bude ona, kto ostane sama, obzvlášť teraz, keď bola na ňu Ron nahnevaný, a Harry, preňho bolo zrejme lepšie, keď sa postavil na jeho stranu. Ona predsa ani zďaleka nebola taká zábavná ako on, Harry sa v jej prítomnosti necítil až tak dobre. Nikdy jej to nepovedal, no cítila to, keď sa naposledy pohádali, cítila, že Ron mu chýbal omnoho viac než ona.

Sadla si do kresla pri kozube, doslova doňho spadla a schúlila sa do klbka. Stane sa to, už tomu nebude môcť zabrániť, a predsa, nemohla zabudnúť na tie ruky, ktoré jej pomohli, akoby ani len nepatrili jemu, ale niekomu inému, niekomu vďaka ktorému bola aspoň chvíľu šťastná, aspoň chvíľu v absolútnom bezpečí.

***

„Mala by si sa poponáhľať, Lestrangeová."

To bolo prvé, čo mala možnosť počuť, keď sa prebudila zo spánku. Ona. Hermiona Grangerová, študentka piateho ročníka na Rokforte. Naterazstále ešte ovládaná absolútnym zúfalstvom.

„Poponáhľať?" jej hlas bol stále ešte ovplyvnený spánkom, stále ešte ovplyvnený bolesťou, ktorú cítila po prebudení v kresle.

„Áno, samozrejme, vedúci fakulty má svoj tradičný prejav už o päť minút, ak tam nebudeš, bude si o teba opäť robiť starosti. Vždy predsa stojíš pri ňom, v podstate je to už taká tradícia, že mu slizolinská prefektka robí spoločnosť."

Pansy Parkinsonová zložila ruku z jej pleca. Už len to, že niečo také urobila bolo viac než prekvapujúce. A to čo povedala, vôbec nedávalo zmysel.

„Nerozumiem, myslím, že ti vôbec nerozumiem a nie som si ani istá či som na správnom mieste."

No nezdalo sa, že jej slová na slizolinskú spolužiačku, s ktorou predtým neprehovorila takmer ani slovo, zapôsobili.

„Nemala by si ho nahnevať, všetci predsa vedia, že je pravou rukou Temného pána. Tebe a tvojej rodine by najviac malo záležať na tom, aby ste s ním dobre vychádzali."