Cez noc Slizolinčankou (séria slizolinská princezná 1)

Cez noc Slizolinčankou 2. kapitola 7

„Každý rok sa niekto pokúša dokázať, že slečna Lestrangeová je parselanka, vôbec ma neprekvapuje, že práve Longbottom si zvolil takýto postup. Potter a Weasley naňho nikdy nemali dobrý vplyv," počula, ako to Snape povedal riaditeľovi, ktorý to nijak zvlášť nekomentoval, no očividne ešte nemal v úmysle skončiť s ňou.

„Čo ste urobili potom, ako vlastne došlo k tomu, že sa Neville zranil?"

Rozhodla sa mu povedať pravdu, aspoň v tomto bode, aspoň v tomto bude nemusieť nič skrývať.

***

Zaklínadlo bolo neúplné, no aj tak sa k nej blížilo so silou, ktorá ju znepokojila, chcela ho len nechať zmiznúť, len ukončiť celú túto záležitosť.

Profesor Black im dal takpovediac voľnú ruku, nezakázal im nič okrem zaklínadiel, ktoré by mohli patriť k čiernej mágii a zaklínadiel, ktorými by si mohli spôsobiť vážne zranenia. Dal im však možnosť, aby stáli oproti sebe ako nepriatelia, akoby aj on v sebe našiel temnotu, ktorá ju desila viac než čokoľvek iné, temnotu, proti ktorej sa vždy snažila bojovať všetkými možnými spôsobmi.

Celá trieda ju sledovala, všetci s napätím čakali na jej reakciu, všetci okrem dvoch osôb, ktoré vstali, okrem dvoch osôb, ktoré všetko skomplikovali a ona počula ako jej pery opustilo iné zaklínadlo, keď si uvedomila, že Ron na ňu začal mieriť prútikom. Stalo sa to celkom mimovoľne takmer akoby bez jej skutočného previnenia. A počula aj ako sa jej Harry snažil niečo povedať, niečo nie veľmi priateľské, profesor Black ich nezastavil, neurobil nič, aby to zastavil, čo bolo previnenie, ktoré mu nedokázala odpustiť.

Kúzlo sa neobrátilo proti Nevillovi, no rozbilo sa tak prudko, ako Snape predtým rozbil jej nepodarené zaklínadlo, no nemala nad tým takú kontrolu ako on. Časť z neho Nevilla zasiahla, rovnako ako niektoré predmety v triede a odhodila ho dozadu, nechcela, aby sa to stalo, no nemohla tomu ani zabrániť. Nedokázala to za daných okolností zvládnuť, nie keď Harry a Ron stáli proti nej ako nepriatelia.

„Ona ho zabila, ona ho skutočne zabila!" počula ako niekto kričal, no ona len sklonila prútik a stála tam, na tom istom mieste, kam ju postavil profesor Black, stála tam absolútne šokovaná tým, čo sa stalo.

Neville bude v poriadku. Neville bude v poriadku. Tá myšlienka prechádzala celou jej bytosťou, ako nové zaklínadlo, ako určitá časť novej modlitby, chcela sa k nemu dostať, presvedčiť sa, že skutočne nie je vážne zranený, no zrazu proti nej stál celý Chrabromil a ona cítila, ako ju Draco odtiahol na bok.

***

„Ešte sa pozhováram aj s Harrym a Ronom, no nemyslím si, že vaše konanie nebolo úmyselné, rozhodol som sa veriť vám, slečna Lestrangeová, dúfam, že moju dôveru nesklamete, zverujem vás preto do rúk vášho vedúceho fakulty, on sa s vami ešte pozhovára o možných dôsledkoch. Pán Longbottom je len otrasený, no jeho zranenia nie sú vážne, verím tomu, že čoskoro sa úplne zotaví."

„Ďakujem, pán riaditeľ, veľmi si vážim, že mi dôverujete."

Riaditeľ bol pripravený ju pochopiť, aspoň on nestál proti nej, aspoň on v nej neprebudil pocit, že má nádej na vyslobodenie.

„Slečna Lestrangeová, Severus, prajem vám príjemný zvyšok dňa."

To bolo všetko, čo im povedal, skôr než mohli opustiť riaditeľňu. A ona mu popriala to isté, už len preto, aby sa zbavila toho nepríjemného pocitu spojeného s tým, že vôbec po prvý raz čelila takémuto druhu obvinenia, že vôbec po prvý raz niekomu skutočne ublížila, bez toho, aby to mala v úmysle.